Zaujíma vás, ako dovolenkujú slovenskí spisovatelia? Oni síce našu pozornosť nepútajú priesvitnými mikro-bikinkami či nespútanými zábavkami, spríjemňujú nám však chvíle – aj tie dovolenkové zaujímavým, zábavným a pútavým čítaním. Nejako zvlášť vám ich predstavovať nemusíme, zoznámili ste sa s nimi prostredníctvom ich kníh, ale aj rozhovorov v našom týždenníku.
Petra Nagyová-Džerengová:
Bratislavu opúšťame na celé leto
Sympatickej Petre Nagyovej-Džerengovej vyšla začiatkom tohto roka tretia kniha – Pozri sa na seba. V rozhovore, ktorý ste si krátko po vyjdení knižky mohli prečítať v našom týždenníku, Petra priznáva svoju cestovateľskú vášeň, ktorej prepadla nielen ona, ale celá jej rodina. Doterajší cestovateľský sumár tohto leta to len dokazuje. Veď posúďte sami.
„Strávili sme týždeň v Tatrách, chodili sme na túry, zbierali huby, odskočili sme si aj do Pienin, kde sme na pltiach splavili Dunajec. Potom sme sa vybrali autom na Sardíniu, po ceste sme navštívili šikmú vežu v Pise, Korziku. Prešli sme ju celú, krásna divoká krajina. Navštívili sme rodný dom Napoleona, bol práve 14. júl, štátny sviatok Francúzska, tak sme sa zúčastnili aj na prehliadke. Na Korzike je park korytnačiek, keď sme dorazili, korytnačky už spali, ale sprievodca, ktorý bol istý čas v Bratislave, kvôli nám znovu otvoril park, zobudil korytnačky a my sme ich mohli chytať, dokonca k tým obrovským, čo sú z Galapág, sme mohli vojsť a kŕmiť ich. Bolo to super! Na Sardínií sme si prenajali loď a plavili sme sa okolo ostrova. Po ceste naspäť sme išli cez Rím. Ešte sa chystáme na Donovaly, spraviť nejaké pekné túry, ďalej za sestrou do Nemecka a koncom augusta ideme na bicykloch okolo Balatonu. Tentoraz aj s deťmi a známymi, čiže tri rodiny, jedenásť detí... My s manželom sme boli už v júni, keď boli decká v škole v prírode, na bicykloch po zámkoch v údolí rieky Loire vo Francúzsku. Inak, Bratislavu opúšťame vždy na celé leto, ak nie sme mimo, trávime čas na rodinnej chate pri Malom Dunaji.“
Igor a Muška Molitorovci: Dovolenkovať budeme okolo Vianoc
Igora a Mušku Molitorovcov sme spoznali vďaka ich Dievčatku z Krajiny Drakov, príbehu, ktorý napísali pre slovenské deti. Tretia kniha príbehov Dievčatka s názvom Chrám duchov vyšla vlani a Igor Molitor ju prišiel predstaviť aj do Banskej Bystrice. Manželia Molitorovci sú rodáci z Košíc, od roku 1996 však žijú v Sydney v Austrálii, kde pracujú ako architekti. A píšu knižky pre deti. Na Slovensko sa vracajú síce zriedka, ale veľmi radi. Igor má rád Slovenský raj a Nízke Tatry, často spomína na prázdniny strávené u strýka na chate pod Magurkou a Muška sa najlepšie cíti v okolí Dobšinej, odkiaľ pochádza jej starý otec. Na (nelogickú) otázku, ako dovolenkujú toto leto, odpovedali (samozrejme, logicky) takto:
„Bohužiaľ, musíme vás sklamať, tu v Sydney je teraz zima. Dovolenkové obdobie sa začne až okolo Vianoc. Práve sme kúpili dom, tak sa chystáme na nejaké tie nutné úpravy a sťahovanie. A na rozdiel od Slovenska, kde sú rekordné horúčavy, my tu máme rekordné zimy...“
Anton Hykisch: Dovolenka
na Slovensku? Takmer stopercentná!
Už v rozhovore, ktorý ste si v našom týždenníku mohli prečítať len prednedávnom, sa Anton Hykisch vyznáva z lásky k Banskej Štiavnici. Tam trávi aj časť tohto leta.
„Máme starý dom v Banskej Štiavnici s výhľadom na staré mesto. Dni trávim robotami okolo domu, podvečer sa vyberiem na niektorý „tajch“ okúpať sa. Podebatujem so známymi a spolužiakmi. Po večeroch sa ako chalupári navzájom navštevujeme, grilujeme, povymýšľané jedlá zapijeme pivom a vínkom a je nám dobre. Keďže v Štiavnici som ušetrený internetových odkazov a telefonátov, tak občas doobeda alebo neskoro večer píšem. Robím na novom románe so spomienkami na mladosť, na dávne časy dvadsiateho storočia. Toto leto sme podnikli aj niekoľko výletov. Ešte z Bratislavy sme sa so ženou vybrali na malý okruh blízkym Rakúskom a navštívili sme pútnické mestečko Mariazell. Nikdy sme tam doteraz neboli. Cesta tam je veľmi malebná, plná zákrut a serpentín, hornatá krajina podobná strednému Slovensku. Ostatné výlety smerovali na Slovensko. Na pozvanie spolužiaka, s ktorým sme sa nevideli takmer pol storočia, sme navštívili Revúcu. Mal som tam príjemnú besedu so študentmi literárneho gymnázia. Keďže mi nedávno vyšiel nový román o bulharskom cárovi Ferdinandovi Coburgovi Spomeň si na cára, rád som prišiel na stretnutie do jeho bývalého kaštieľa na Muráni na romantickej Prednej Hore. Muránska planina je prírodným skvostom, doteraz turisticky neobjaveným. Tento región má však aj skvelých ľudí, čo si pamätajú pôsobenie Coburgovcov pri výstavbe prvých vysokých pecí, hámrov, hutí ešte spred rokov prvej svetovej vojny, keď bola táto časť Slovenska priemyselne najrozvinutejšou časťou starého Uhorska. Navštívili sme aj novú expozíciu o živote svetobežníka Ferdinanda Coburského v jeho bývalej loveckej chate priamo na vrchole Prednej Hory. Ďalším bol výlet na Donovaly s tromi vnučkami a vnukom, kde sme zamierili do Tarzanlandie. Žiaľ, akurát pršalo a zaujímavý areál bol uzavretý. Obdivovali sme nové terénne úpravy pod renovovaným hotelom Partizán a dobré služby turistom, napriek zlému počasiu. Ešte nás čaká deň nezabudnutých remesiel v Banskej Štiavnici a po 15. auguste francúzsko-slovenský literárny festival Capalest – Cesta na východ. Takže, čo nám chýba pri dovolenkovaní na Slovensku? Verte mi, je to takmer stopercentné...“
Martina Solčanská: Keď sa dobre vydám...
Martina Solčanská, ktorej nedávno vyšiel román pre „pubertiačky“ Aprílové dievča, sníva o dovolenkách v historických centrách a krivoľakých uličkách európskych metropol.
„Poslať mňa na dovolenku k moru a desať dní pozerať do vody chápem ako trest. Mám rada spoznávajúce dovolenky, vyštudovala som históriu, a tak najradšej chodím po kostoloch, múzeách a učím sa. Za doteraz najlepšiu považujem minuloročnú dovolenku, bola som osem dní v Anglicku za kamarátmi, ktorí tam pracovali. Za tých osem dní sme pochodili Londýn aj okolie, Oxford, Windsor... V kuse som nadávala, že mám málo peňazí, pretože som všetko videla len zvonku, vstupné bolo príšerne vysoké, a tak som si len hovorila, že sa tam ešte vrátim. Keď sa dobre vydám... Moje vysnívane dovolenky! Je to predovšetkým poznávanie európskych metropol, ich úžasných historických centier, krivoľakých uličiek. Už od februára sa s kamarátkou chystáme na Prahu a stále nič.. Najprv som ja dopisovala knihu, potom si ona zobrala dovolenku, lebo robila doktorát a teraz už nemá žiadnu dovolenku... a ani peniaze. A ja v podstate tiež nie. Takže Praha bude asi budúcu jar. A ešte som nebola v Ríme, v Budapešti! No, v podstate ja som ešte nebola nikde. Len v Paríži na stužkovej a minulý rok v tom Londýne. Naozaj sa musím dobre vydať! Dva týždne tohtoročnej dovolenky som strávila viacmenej doma, v Hlohovci. Písala som novú knihu, respektíve, snažila som sa písať, lebo som musela vyháňať od počítača mladších súrodencov, ktorí za celoživotnú zábavu považujú chatovanie, a flákala som sa po okolí. Bola som štyri dni v Roháčoch s mojou krstnou, ktorú považujem skôr za kamošku, absolvovala som najväčšie túry v mojom živote. Príjemne som sa unavila a predovšetkým som sa snažila zabudnúť na civilizáciu a celebrity.“
Denisa Fulmeková:
Nie som veľký cestovateľ
Rodená Bratislavčanka Denisa Fulmeková (súťažili ste o jej knihu Dve čiarky nádeje), o ktorej je známe, že rada píše, klebetí, veští, relaxuje chôdzou a nadovšetko si cení vnútorný pokoj, najradšej oddychuje na Slovensku.
„Vďaka laptopu a internetu môžem povedať, že tohtoročné leto dovolenkujem, no zároveň aj pracujem. Nie som veľký cestovateľ, zájazdy do zahraničia ma skôr stresujú, a tak oddychujem a píšem na Slovensku. Začiatkom júla som zbalila rodinu i počítač do Budmeríc a v druhej polovici zasa do Rajeckých Teplíc. Do konca leta by som rada dopísala nový román s názvom Jedy. Bude to voľné pokračovanie Dvoch čiarok nádeje.“
Barbora Kardošová: Leto ako z románu...
Anjeli nespia je názov zatiaľ posledného románu Barbory Kardošovej. Kniha vyšla koncom roku 2005 a čitatelia nášho týždenníka mali vtedy možnosť zoznámiť sa s autorkou aj s jej knihou. V jednom z rozhovorov Barbora povedala, že miluje mačky, zmrzlinu, vôňu novej knihy a nového auta, otváranie poštovej schránky a tmu v kine... A možno miluje aj dovolenku. Tú tohtoročnú však zatiaľ prežíva len s postavou z pripravovanej novej knižky. Čiže leto ako z románu...
„Nuž, áno, moje leto je zatiaľ čisto pracovné a vyzerá to tak, že aj dlho bude. Prijala som ponuku z televízie a čaká ma dosť veľa práce, ale už teraz viem, že ak si trochu neoddýchnem práve v lete, budem na jeseň veľmi unavená, a najmä nespokojná. Takže snáď niečo vymyslím ku koncu leta. Som slnečné znamenie a milujem oddych v spojení s teplými slnečnými lúčmi, v horúčavách, aké práve sú, človek akosi prirodzene spomalí. A tak to má byť. Knižku chystám vždy po večeroch, respektíve v noci, keď uložím menšiu dcéru do postele. Jedna postava z príbehu odchádza v tomto čase, celkom logicky, na letnú dovolenku, a tak aspoň s ňou ako-tak čiastočne nasávam tú skutočnú dovolenkovú atmosféru.“
