Martin ťahal na tridsiatku, a už pár rokov sa mu akosi nedarilo. Nie a nie zohnať si normálnu prácu. Pokúšal sa aj podnikať. Prenajal si krčmičku, ale vôbec to nevynášalo. Vzdal sa krčmy a istý čas robil vyhadzovača na diskotéke. Svojim telom pôsobil na nespratníkov dostatočne odstrašujúco, ale ani to nebola práca pre neho. Až nedávno nastal zlom. Dostal prísľub na prácu vo Veľkej Británii. Oprášil stredoškolské vedomosti z angličtiny, vybavil si letenku. Nastal posledný deň na Slovensku. Svojim autom, starým favoritom, sa zašiel rozlúčiť s kamarátkou a jej matkou. Na rozlúčku mu naliali. Neveľa, len na dno pohárika.
Martin nepil. Bolo niečo celkom výnimočné, aby vzal do ruky pohárik. Už bol na odchode domov, keď mu prišla „esemeska“ od kamaráta Pavla. Aby vraj prišiel za ním na diskotéku, že sa rozlúčia, ako sa patrí. Martin išiel. To bolo jediné, na čo si potom, v nemocničnej posteli, dokázal spomenúť. Zvyšok mu dopovedal otec, ktorý za ním na druhý deň prišiel do nemocnice na návštevu. Keď to počul, v prvých chvíľach ľutoval, že to prežil.
Katarína sa s kamarátkou Lýdiou dohodla, že pôjdu na diskotéku do susednej dediny. Poprialo im šťastie. Lýdia stretla kamaráta Martina, ktorý sa práve na tú istú diskotéku práve chystal autom. Ochotne ich odviezol, ešte im prezradil, že sa lúči so Slovenskom. Ide pracovať do Anglicka. Sľúbil im, že keď budú chcieť ísť domov, odvezie ich.
Katarína v ten večer Martina ešte niekoľkokrát videla. Sedel pri barovom pulte s kamarátmi. O čomsi sa nahlas rozprávali, a čo ju veľmi prekvapilo – v ruke držal pohárik a občas sa z neho napil. Takmer ju to vyviedlo z miery – veď Martin nikdy nepil! Po štvrtej ráno sa vybrali domov. Martin sa ihneď podujal, že ich odvezie. Vtedy si uvedomila – veď ho zatackalo! Mala pokušenie nenasadnúť do auta, no ako by sa teraz, nadránom, dostala domov? Kamarátka Lýdia nastúpila. Sadla si dozadu, za vodiča. Vedľa neho sa posadil Martinov kamarát Pavol. Pre Katarínu zostalo miesto vedľa kamarátky, za Pavlom. Čo sa dialo ďalej, opísala približne takto: „Martin začal pridávať a išiel veľmi veľkou rýchlosťou. Zdalo sa mi to nebezpečné. Prosila som ho, aby išiel pomalšie. Zrazu to prišlo - auto vyletelo zo zákruty a narazilo do stromu. Videla som, ako konár rozbil sklo, zasiahol Pavla aj Lýdiu.Veľmi som sa udrela o dvere. Uvedomila som si, že všetci ostatní v aute sú v bezvedomí. Nemohla som nájsť svoj mobil, preto som sa rozbehla do dediny a do okna prvého domu som zakričala, nech zavolajú záchranku.“
Pavol nehodu neprežil. Žiadna pomoc nebola ani pre osemnásťročnú Lýdiu. Ťažké zranenia utrpel aj Martin. Príčinou nehody bola neprimeraná rýchlosť. Auto sa tesne pred nehodou pohybovalo rýchlosťou najmenej 146 kilometrov za hodinu, čo vysoko prekračovalo bezpečnostný limit. A čo horšie, Martin mal v krvi 2,33 promile alkoholu, ba zistili, že fajčil aj marihuanu!
Martin tvrdil, že vôbec nevie, ako sa dostal k alkoholu. A drogy nikdy nebral! Dôkazy ale boli jasné. Od okresného súdu si odnášal päť rokov nepodmienečne a na ďalších päť rokov mu zakázali viesť akékoľvek motorové vozidlá.
