Rám, sklo, typická hnedožltá farba, na spodnom okraji názov salónu. V Telgárte sa zachovali podobné fotografie v každom druhom staršom dome no tie dve, čo visia v Petrovom podniku, sú bezpochyby unikát. Z oboch sa pozerá ten istý muž. Najprv v postoji hodnom panovníka, na druhej má oblečený telgártsky kroj. Z textu pod obrázkami čítame: Bulharský kráľ Ferdinand I., sasské knieža Coburg-Koháry (l86l-l948), majiteľ Muránskeho hradu, okolitých lesov a dedín pri častých poľovačkách pod Kráľovou Hoľou si rád posedel pri kamennom stole kráľa Matyáša s nápisom „Hic Mathias rex comedit ova sex“ (Tu Matiáš kráľ zjedol vajec šesť).
BOLA TO SUPER ŠKOLA
Peter Vlček, mestský chalan z banskobystrického sídliska, sa vyučil za kuchára - čašníka s tým, že si založí vlastný podnik. Napriek tomu, že mal základ, dom po starých rodičoch v Telgárte, ale nechcel sa po uši zadĺžiť, rozhodol sa pobaliť kufre a odísť tam, kde pri sporáku zarobí viac ako slovenský lekár nad pacientom.
„Dvakrát po tri mesiace som najprv tvrdo pracoval na juhu Talianska u gazdu okolo viníc. Potom zasa chvíľu doma, ale len s tým, že ak sa naskytne prvá príležitosť, okamžite štartujem a idem späť.“ Mal šťastie. Po krátkom záskoku v záhradnej reštaurácii získal stabilné miesto v pizza bare v Solde, dedine s vybudovaným lyžiarskym strediskom, tisícdeväťsto metrov nad morom. Všetky peniaze, ktoré posielal domov, išli do rekonštrukcie a zariadenia podniku. Od komína po dlažbu, od chladničky po batérie nad dresom a poslednú panvicu v kuchyni. Už bol ženatý, zaľúbený a na tretí rok odluky čakali dieťa.
„Domov som sa dostal zriedka. Počas sezóny, ktorá trvala šesť mesiacov, vôbec. Manželka bola počas celého tehotenstva prakticky sama. Pamätám si, že za posledný mesiac pred pôrodom sme pretelefonovali vyše osemtisíc korún! Máme dcérku Luciu. Narodila sa dva dni pred mojim definitívnym návratom.“
MOLTO BENE!
Urobiť pravého „taliana“ je veľké umenie. Peter sa drží receptúr každej národnej kuchyne, nehrá machra a dbá: Ak pizza, tak pečená na správnej teplote a vyňatá z pece na sekundu presne. (Je skvelá!)
Veľkej obľube sa tešia jeho polievky, najmä rajčinová, z jedál vedú tri druhy mäsa a kuracích pečienok v zemiakovej placke. Podobnú špecialitu ponúkajú takmer v každom podniku, ale naozaj len podobnú. Peter má vlastný recept, technológiu výroby, mix ingrediencií a hlavnú zásadu: Placka musí byť zemiaková. Žiadna sušina ani polotovar. Normálna krumpľa, ošúpaná tesne pred nastrúhaním. „Kým som sa nepresvedčil, že kvalitu múky na kvalitnú pizzu robí spôsob jej skladovania, namiesil som desiatky pokusných, a stále to nebolo ono. Dnes si múku, nepoviem odkiaľ, dovážam.“
Peter Vlček otvoril svoju reštauráciu koncom novembra 2004. Mal iba dvadsaťštyri rokov!
Určite by si tam z chuti oblízalo vznešené prsty aj Jeho bulharské veličenstvo!
