Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Moskva, Praha, Kostarika...

Baletka z Banskej Bystrice na špičkách v rôznych kútoch sveta

Stretnutia s Tatianou Jánošovou sú vždy príjemné a veľmi inšpiratívne. Nesú sa v znamení nových zážitkov, poznaní, a pravdaže aj úspechov. Tatiana je baletka. Tanečnica. Na pohľad krehká a zraniteľná, ukrýva v sebe úžasnú silu. V skutočnom živote sa však táto sympatická rodáčka z Prešova, ktorá sa ako doma cíti všade, kde sa jej zapáči, nevznáša v oblakoch. Stojí pevne na zemi. Jej duša je plná fantázie, tvorivého nepokoja a zdravého sebavedomia. Vie, čo chce dosiahnuť a do splnenia svojich túžob a cieľov sa dáva celá. Je optimistka a túži objavovať stále niečo nové. Tatiana je doma aj v Banskej Bystrici. Žije a pracuje tu už viac ako desať rokov. No a medzitým „odbehuje“ do sveta. Tancovať. Rozdávať sa tancom.

SkryťVypnúť reklamu

Je niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska a štvrtou v Európe v tanečnej disciplíne Dance show. V roku 2004 si z prestížneho pražského New Prague Dance festival priniesla tri ocenenia – za talent festivalu, za moderný balet a za originalitu predstavenia. V roku 2005 na Majstrovstvách sveta v modernom balete – sólo (World Cup Modern Solo Female Adults) v Orlande na Floride (USA) vytancovala pre Slovensko tretie miesto. Tanečný svet, ktorý sa zišiel v Orlande, očarila a stala sa „surprise“, prekvapením podujatia. V tomto roku úspešne obstála na Majstrovstvách sveta v modernom balete v Moskve (na prelome apríla a mája), na júlovom jedenástom ročníku New Prague Dance festival 2007 a len nedávno sa vrátila z Kostariky, kde, ako inak, tiež tancovala. Ale o tom všetkom už v našom rozhovore.

SkryťVypnúť reklamu

Ani neviem, kde začať... Začnime pražským festivalom. Tak, ako sa v živote posúva človek, tak sa posunul aj tento festival. V roku 2004 sme sa odtiaľ vrátili plní dojmov a nadšenia. Vtedy tam bolo tuším deväť krajín. Teraz sa festivalu zúčastnilo 480 tanečníkov zo sedemnástich krajín sveta!
Festival trval týždeň a program bol taký nabitý, že sme nemali čas ani na spánok. Prišli sme v pondelok a hneď v ten deň bola priestorová skúška. Každý deň tri tréningy! Deň začínal klasickým tréningom, nasledoval tréning moderného tanca, potom bol tréning tancov rôznych národností. My sme absolvovali indický tanec. Krásne sa pozerá na indické tance, na tie ich mytologické výjavy, eposy, balady. Indický tanec je však veľmi náročný, každý prst tu niečo znamená... Okrem tréningov sme mali každý deň aj skúšku na javisku, program, ktorý pre nás pripravili usporiadatelia, ako vravím, na spánok nezvyšoval čas.
Na pražskom festivale ste boli s dievčatami, tanečnicami, ktoré v Banskej Bystrici vyučujete, trénujte, zasväcujete do tajov a krás tanca...
Áno, vzala som si päť tanečníc, z toho dve juniorky, aby nasali tú úžasnú atmosféru a zdokonalili sa. Trošku som im chcela otvoriť dvere do sveta tanca, aby vedeli, o čom sú možnosti tanca aj ďalej v zahraničí. Pretože, nič v zlom, ale tu nemajú možnosť to vidieť, také veľké podujatie v tomto štýle, v duchu divadelnom, tanečnom, profesionálnom sa u nás nerobí. Takže v Prahe sa tancom predstavili Laura Babjaková, ktorá bola najmladšia z tímu, ďalej Henrieta Potančoková, Ivana Nemcová, Barbora Debnárová, Natália Gabrišová... no a ja.
Spomenuli ste úžasnú atmosféru...
Bola úžasná! Ubytovanie bolo fantastické, všetci účastníci festivalu sme bývali v Top hoteli Praha. Nepotrpím si na prepych, ale bolo tam úplne všetko, vírivka, sauna... ale najúžasnejšie bolo, že keď ste mali od rána tri tréningy, obed, skúška, predstavenie, program, ja neviem, trebárs plavba loďou, tak sme prišli na hotel vždy okolo jedenástej v noci. A bolo nám treba skúšať na ďalší večer. Všade sa tancovalo, skúšalo, využili sme každé vhodné miestečko. Oveľa viac to tam teraz dýchalo takým kolektívnym duchom, pretože sme sa mohli pozorovať už do rána na tréningoch, stretávali sme sa na večeri v hoteli, na lodi a kade tade...
Čím ste sa tento rok v Prahe prezentovali?
Mali sme tri predstavenia. Dance show, to bola skladačka čísiel. Dievčatá sa predstavili prvýkrát na baletných špičkách v modernej klasike, potom mala každá sólo. Ďalší večer sme uviedli úryvok z nového diela Čas – Time, ktoré pripravujem. Hudbu som si vybrala Rachmaninova. Také neobvyklé. Dalo by sa to charakterizovať ako neoklasika. V tomto predstavení sme tancovali štyri... Tretí deň sme urobili predstavenie Balada o gitaristovi, ktoré bolo premiérované aj v Banskej Bystrici. Urobila som z neho dvadsaťminútovú koláž, bez herca a bez tanečného partnera, ktorý, žiaľbohu, išiel pracovať na Cyprus. No ale pointu sme zachovali, ten príbeh tam bol. Na galaprograme sme kvôli časovej tiesni zatancovali opäť Čas.
Aké ocenenia ste si priniesli?
Odovzdávali sa rôzne ocenenia a my sme brali veľmi vzácnu cenu. Dance Theatre Performance, čiže cenu za tanečno-divadelné predstavenie. Tieto ceny udelili tri. Za sólový výkon v Balade o gitaristovi som dostala tretie miesto, na druhom mieste bol Kórejčan, na prvom mieste Japonka. Inak, potešilo ma, že som si mohla po dlhšom čase pohovoriť po japonsky. A opäť sme nadviazali kontakty, priateľstvá s tanečníkmi z rôznych kútov sveta.
V Kostarike ste nedávno boli tiež vďaka priateľstvu, ktoré vzniklo na pražskom festivale v roku 2004.
Tak je. Vtedy v Prahe sa otvorili kontakty s Washingtonom, kde už som aj bola, no a s Kostarikou. S Maurrin, riaditeľkou divadla a baletnej akadémie Ballet Academy v hlavnom meste Kostariky San José, sme si stále písali, pozývali ma do Kostariky už v roku 2005, ale vtedy som nemohla ísť. A teraz po návrate z Prahy som si našla od Maurrin mail, kde píše, že je výročie založenia akadémie a výročie založenia divadla a že ma chcú pozvať na hosťovanie do predstavenia v Salazar Theatro v San José. Pozvanie som, samozrejme, prijala a šla som. Z Prahy som priletela siedmeho júla a desiateho už som letela do Madridu, odtiaľ do San José. Opäť som si naivne myslela, že prídem, budem mať dvanásť dní, z toho jeden deň bude predstavenie, ostatné dni viacmenej voľno... Ale kdeže! Bolo to šesť aktívnych dní o tanci a plných tanca. Veľmi aktívnych dní. No a tie ďalšie som mala voľno.
O čom bolo predstavenie, v ktorom ste hosťovali?
Predstavenie malo tri dejstvá. V prvom sa prezentovali študenti baletnej akadémie Maurrin, ktorá je rozdelená do troch škôl. Centrálna je v San José, ďalšie sú v Kartágu a v Paradise. V druhej časti sa prezentovali sólisti kostarického baletu zo San José a tretie dejstvo patrilo hosťom, tanečníkom z Brazílie, Panamy, Kuby, no a bola som tam aj ja, Slovenka. S týmito sólistami prišli uznávaní pedagógovia, ktorých oslovenie vo svete tanca je maestro. Títo majstri dávali tréningy, na ktoré ma pozvali a viete, to sa nedá povedať nie. Takže opäť to boli dva-tri tréningy denne.
Ako ste to zvládali? Veď okrem iného na vás iste vplýval aj časový posun...
Časový posun! Prvé dva dni boli pre mňa hrozné! Tréningy... A potom, komunikujete v angličtine, mala som francúzsku tlmočníčku, a keď som mala voľno, bola som medzi priateľmi v rodine a tí hovorili len španielsky. Majstri nám dávali veľmi náročný, profesionálny tréning, francúzske názvy síce ostali, ale medzitým hovorili španielsky. Doslova zmes jazykov, ale bolo to prosto super. Tie tréningy, nechválim sa, ale boli špeciálne tréningy určené sólistom všetkých telies a potom tréningy pre ostatných. Sólisti museli absolvovať aj jeden aj druhý. Ale bolo to úžasné, ako sme sa navzájom motivovali. Také zdravé, strašne dobré, pravý tanečný adrenalín.
Predstavenie v konečnom finále však iste dopadlo dobre.
Všetko vyvrcholilo v nedeľu, kedy boli doobeda prípravy, potom mala byť generálka, ale maestro Fidel z Kuby vymyslel tréning na javisku, na ktorý ma opäť pozval. Ja viem, že sa opakujem, ale bolo to úžasné, všetci sme mali tréning na javisku, ľudia už boli v hľadisku, nakrúcali si to. Nasledovala generálka a večer predstavenie. Kapacita divadla je tisíc päťsto divákov a bolo to plné. Užasné! Prístup ľudí, organizácia, svetlá... no krásne.
Čo predviedla na pódiu tanečnica z malého mesta v strede malého Slovenska?
Prezentovala som sa troma sólami, samozrejme, prvé to, za čo som získala v Moskve titul majsterky sveta. Bola to baletná variácia harlekýna, ktorú som si sama vymyslela aj nacvičila, pripravila. Potom to bol džezbalet Fantóm opery a z Balady o gitaristovi predposledné sólo pred záverom. Veľmi sa to páčilo...
Na spoznávanie krajiny ste potom mali asi päť dní, však? Ako na vás Kostarika zapôsobila?
Cestovala som po krajine a môžem povedať, že Kostarika sa u mňa dostala na prvé miesto pred Japonsko. Vynikajúca klíma, ľudia, ich prístup, strava, zelenina, príšerky, ale určite hlavne tou klímou ma Kostarika dostala. A ľuďmi. Ľudia sú tam strašne zlatí!
Aby sme ale nezabudli na tú Moskvu... aspoň krátko.
Koncom apríla, začiatkom mája som sa zúčastnila tanečných majstrovstiev sveta v Moskve. Získala som tam tri ocenenia, titul Majsterka sveta v klasickom balete, druhé miesto v kategórii džezbalet a štvrté v modernom balete. Všetko to boli sóla.

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  2. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  3. Agrokomplex 2022
  4. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  5. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  6. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  8. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 35 702
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 715
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 175
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 392
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 4 254
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 142
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 930
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 059

Blogy SME

  1. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  2. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  3. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  4. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
  5. Ján Šeďo: Odstavené elektrolyzéry v Slovalcu - omyl štátu, nemalo sa to stať.
  6. Štefan Vidlár: Nevidzíte, šašci?
  7. Helena Michlíková: Disciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
  8. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 568
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 506
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 027
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 085
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 894
  6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 790
  7. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 790
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 663
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ivan ďatelinka už nebude nosiť kapitánske céčko - ilustračné foto

Zamerali sme sa na augustové dianie v tíme HC ’05 Banská Bystrica.


23m
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


17. aug
Novinky z MY regióny.

Máme pre vás dve veľmi žiadané novinky, ktoré aktuálne spúšťame na regionálnych weboch MY.


16. aug
MArek Hermanský ako nová posila Osrblia a s rodinou.

Ďalším hosťom v rubrike Športové naj bol futbalový brankár Marek Hermanský.


16. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


15 h

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


20 h

Blogy SME

  1. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  2. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  3. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  4. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
  5. Ján Šeďo: Odstavené elektrolyzéry v Slovalcu - omyl štátu, nemalo sa to stať.
  6. Štefan Vidlár: Nevidzíte, šašci?
  7. Helena Michlíková: Disciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
  8. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 568
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 506
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 027
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 085
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 894
  6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 790
  7. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 790
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 663
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu