Potrebujú pomoc, ktorej sa im dostáva od cudzích ľudí. Prídu na prvú návštevu, potom druhú, časom sa z nich môžu stať aj priatelia, možno aj ďalší členovia rodiny. Opatrovateľky a ošetrovateľky z Centra Agape, ktoré funguje pri banskobystrickej Diecéznej charite, berú svoju prácu ako poslanie.
Centrum Agape poskytuje v rámci svojej činnosti opatrovateľské aj ošetrovateľské služby. Zdravotné služby si väčšinou objednávajú príbuzní chorých po odporúčaní lekármi. Opatrovateľskú službu objednávajú svojim blízkym najmä tí, ktorí sami nemajú toľko času postarať sa o nich, lebo z finančných dôvodov nemôžu prísť o prácu.
Všetko s láskou
„Pacienta, ktorý potrebuje mobilnú ošetrovateľku, nám nahlasuje buď obvodný alebo odborný lekár. Zdravotný tím potom navštevuje chorého a ošetruje mu rany. Väčšinou ide o ľudí, ktorí sa vrátili z nemocnice a ešte stále potrebujú dohľad zdravotníckeho personálu a zdravotný stav im nedovoľuje dochádzať za ošetrením do nemocnice,“ hovorí Nora Pašovičová, manažérka ADOS (agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti). „Od lekára máme vždy k dispozícii prepúšťaciu správu, kde je napísané, ako treba pacienta ďalej ošetrovať. Najčastejšie máme pacientov s diabetickými gangrénami, s preležaninami, taktiež preväzy pooperačných rán, a mnohé iné. Je to práca náročná a sestra v teréne sa musí spoľahnúť len sama na seba,“ zdôrazňuje N. Pašovičová. „Mňa táto práca napĺňa, som rada, keď môžeme pomôcť druhým. Naše sestry a opatrovateľky robia všetko s láskou. Pacienti a klienti sú radi, keď ich navštevujeme. Nielen lieky a obväzy liečia, ale aj úsmev. Dá sa povedať, že sa snažíme chorým dávať všetko. Človek sa pre túto prácu musí narodiť, mať vrodenú empatiu a lásku k ľuďom, ináč by to nemal robiť.“ Zdravotné sestry a opatrovateľky sa snažia dostať zo seba maximum, či už po odbornej stránke alebo ľudskej. Toto nie je práca, to je poslanie, vraví každá z nich. Kým ošetrovateľské služby sú hradené zo zdravotných poisťovní, opatrovateľskú službu si musí klient zaplatiť sám alebo príbuzný. Ošetrovateľka je odborná zdravotná sestra. Opatrovateľka musí prejsť kurzom, podľa potreby pomáha klientovi s rannou hygienou, pripraví raňajky, nakúpi alebo poupratuje, rozpráva sa so starkými a je im často aj bútľavou vŕbou.
Toľko sa nasmejeme...
Aby sme spoznali, ako to funguje v praxi, boli sme sa pozrieť priamo v teréne. Mobilná jednotka Centra Agape vyrazila svojím modrým autom po návštevách.
Pani Mária má 95 rokov a žije sama v panelákovom byte. Má príbuzných, ktorí sa o ňu veľmi dobre starajú, ale sú tak zaneprázdnení prácou, že požiadali aj o pomoc opatrovateľskej služby. Amálka Mesárošová navštevuje starenku Máriu trikrát do týždňa. Stará sa jej o domácnosť, nakúpi, poupratuje, porozpráva sa. Stala sa jej kamarátkou. „Pani Mária je veľmi zlatá, je ako moja rodina,“ hovorí opatrovateľka Amálka. „My sa toľko nasmejeme, však? A vie dobre variť, nič jej neprihorí. Minule navarila veľmi dobrú kapustu,“ chváli svoju najlepšiu opatrovateľku usmievavá babička.
Sadáme si do auta a presúvame sa k pánovi Matejovi. To je Amálkin ďalší klient. Býva tiež sám, má cez 70 rokov, ale ešte je čiperný dôchodca. „Potreboval som mať niekoho, kto bude mať nado mnou dozor, lebo nemám absolútne nikoho. Moji blízki sa odsťahovali do Čiech a prídu na návštevu len raz za pol roka. Nezostávalo mi nič iné, len si zaistiť opatrovateľskú službu. Zatiaľ sa síce cítim ako-tak dobre, ale nemôžem vedieť, čo sa môže stať. Predsa len vek mám už vyšší. Keby som umrel, tak by to zistili len podľa zápachu,“ opisuje v skratke svoj život, dokáže sa nad svojim osudom aj zasmiať.
Matej chodil do spoločnosti medzi ľudí do Domova dôchodcov Jeseň, ale keďže slabo počuje, mal problémy s komunikáciou. Prestal tam chodiť. Krčmové rozhovory s „kamarátmi“ mu tiež nič nehovoria. „Nadviazať priateľstvo v krčme, to je pre mňa absolútne nemysliteľné.“ Už mu zostala len spoločnosť Amálky. Matej ju nepotrebuje pre domácnosť, to ešte zvláda sám. Navštevuje ho však kvôli rozhovorom, trikrát do týždňa na pol hodinu. Je jeho dôverníčkou, pozná jeho tajomstvá, no on jej verí.
Nemusia do nemocnice
Na druhý deň sme s pani Pašovičovou nasadli do auta už od skorého rána, tentokrát s nami išla zdravotná sestra Helena Ondrejková. Okrem iných sa stará aj o 83-ročnú starenku Annu, ktorá je v opatere svojej dcéry Dagmar. Po návrate z nemocnice, kde sa jej začali tvoriť preležaniny, potrebuje aj odbornú pomoc zdravotnej sestry. „Sme veľmi radi, že existuje mobilná ošetrovateľská služba. Hoci sa o chorú mamu starám už dlhšie, predsa len zdravotná sestra má odborné skúsenosti,“ zdôrazňuje Dagmar. Babka Anna rada pletie, je to asi jediná činnosť, ktorú ešte vládze robiť. Dcéra jej občas číta z Biblie, aby ju upokojila, keď má bolesti. Babička sa však usmieva. Je spokojná, že má takú starostlivú rodinu, ktorá jej zabezpečí aj odborné ošetrenie priamo doma.
Helena pracuje v odbore už vyše tridsať rokov, teraz už dva roky pracuje ako mobilná sestra. „Táto práca ma veľmi napĺňa. Je to priamy kontakt s pacientmi. Baví ma pomáhať,“ hovorí sestra Helena. Jej pacientom je aj Ivan (66). Je cukrovkár, ktorý týmto ochorením trpí už šestnásť rokov. Hoci mal slabšiu formu cukrovky, pred niekoľkými mesiacmi začal mať väčšie problémy. „Mal som diabetickú gangrénu a museli mi amputovať nohu. Už som takmer nemohol chodiť, vedel som, že je to zlé.“ Ivanovi poradila jeho obvodná lekárka, že o nohu sa mu môže starať ošetrovateľka priamo doma. „Samozrejme, že je to oveľa lepšie, keď príde odborníčka priamo do domu. Mám problém sa do nemocnice dopraviť, keďže mám amputovanú nohu, vždy je to pre mňa zložité, keď mám ísť na kontrolu.“ Pani Helena Ivanovi preväzuje ranu po amputácii každý deň. Bude to trvať približne ešte pol roka, kým sa rana zacelí. Potom čaká Ivana rehabilitácia a privykanie na protézu. „Nie je to ľahké, ale mám v sebe silu. Mám dvoch vnukov, šikovných, dobre sa učia. Sú pre mňa takým motorom. Keď na nich myslím, tak mi je lepšie,“ hovorí s optimizmom v hlase Ivan.
Naša cesta s mobilnou službou sa končí, ich práca však pokračuje ďalej. Ďalší pacienti ich už čakajú, preto chodia vždy načas. Treba ošetriť rany na tele, niektorým možno aj na duši, vyrozprávať sa...
