Aj keď starší na chvíľu odbehli, držali sa nablízku, aby ich mama nemusela zháňať. Kupcovci sa presťahovali z bytovky v centre Čierneho Balogu pred piatimi rokmi. Kúpili dom v osade Šaling. Prišli doň šiesti, dnes ich je osem. Otec Jozef podniká s traktorom v lese, mama Klaudia sa stará o každodenné povinnosti okolo rodiny a vyzerá ako sestra svojich detí.
PREDSTAVOVANIE
Rodená Trenčanka prišla na Balog vďaka otcovi, lesnému inžinierovi. Pôvodne chcela byť učiteľka, no keď ju varovali, že na to treba mať v poriadku chrup, dobrý hlas a pevné nervy, rozhodla sa pre zahraničný obchod. Maturovala v Banskej Bystrici, vydala sa, prišiel prvý syn, dostal meno René. Dnes má všestranne nadaný chlapec trinásť rokov, ešte jedného brata a štyri sestry.
„Rivalita, žiarlivosť, alebo nejaké súperenie o rodičovskú pozornosť, nič také u nás neexistuje,“ hovorí Klaudia. „My sme každé dieťa na príchod nového súrodenca pripravovali.
Hladkali ho už cez bruško. Renko mi napríklad kládol na pupok lentilky a posielal ich Natálke. Z najmenšej Márie -Magdalény bol taký unesený, akoby sme dieťa nikdy nemali.
Priečia sa mi ženské debaty, ktoré končia pôrodmi a zážitkami z nich. Takisto otázky typu, ako zvládam takú veľkú rodinu. Varím rovnako, iba vo väčších hrncoch. Práčka mi ide hodinu. Utieram malé zadočky a veľké slzy. Rodina predsa nie je „za trest“ ani bojové pole. Ak má každý dostatok lásky, všetko ostatné je len obyčajný život. My sme napríklad všetci alergici. Keď ochorela najmenšia dcérka a doniesla z breznianskej nemocnice nepodareného žalúdočného bacila, dostali sme ho rad za radom. Pri jednom z pôrodov ma položil do postele zápal kŕčových žíl. Manžel chodil do práce, Renko bol v tom čase štvrták. Nosil malých dva kilometre do škôlky. Nevýhodou viacdetnej famílie je iba to, že staršie deti musia čakať, kým menšie dorastú, aby sme mohli chodiť na dovolenky.“
KAMOŠ NA HRADE
Natálke vychádzajú zle roky, má jedenásť, je piatačka (výtvarne nadaná, krásne kreslí). Veroniku, takisto všestrannú, baví matematika, zaujíma sa o futbal. Jožko, typický lev, vraj potrebuje k šťastiu hlavne salámu. Je vzorný miništrant a kamarát prezidenta. Dali sa „dokopy“, keď bol s ďalšími deťmi na bratislavskom hrade s koledou. „Nefoťte ma! Potom ma postriháte, a to už len bude zážitok!“ - zakrývala si tvár Sonička, tretia slečna Kupcová, ktorá dáva všetkých do pozoru. Mama hovorí, že už keď sa narodila, mala taký „kukuč“. Možno bude televízna hviezda, chcú s ňou absolvovať konkurz na avizovanú rolu Bambuľky.
„Musíš to všade vygebetiť?!“ - reaguje dievčatko a teraz si pre zmenu zapcháva uši. Podľa Klaudie neznáša, keď je predmetom debaty.
Najmenšia Mária Magdaléna, ktorú volajú Meggi, sa medzitým stihla obuť do maminých topánok, napiť čaju a pokakať.
ROZMAZNANÁ?
Reč je o Klaudii: „Prácu, ktorá nie je adekvátna jej vzdelaniu, by považovala za ústupok voči vlastnej dôstojnosti. Uvádza to ako vedľajší dôvod, prečo ostáva doma a všetku energiu venuje rodine! „Prišla som tiež na to, že budúcnosť, na ktorú som bola v škole pripravovaná - politika, biznis, ťažké peniaze - sa spája s množstvom falošnosti. Záleží mi predovšetkým na výchove detí. Soňka napríklad odmietla kolektív. Bola naučená na úplne iný spôsob jednania. V škôlke totiž zistila, že ak niečo chce, musí sa naučiť nadávať, hrýzť, kopať, ťahať rovesníkov za vlasy. Bola z toho traumatizovaná. Stretla sa s deťmi nevychovaných rodičov.“ Klaudia nikdy nepoľavila zo zvykov a poriadkov, ktoré zaviedla. Kojila všetkých, Jožka a Soňu dokonca tri roky! Alebo napríklad rozprávky pred spaním. Čítala ich najprv ona, potom postupne školáci. Deti pomáhajú s drobnými nákupmi a okolo domácnosti. Keď je chorá alebo s niekým v nemocnici, Renko dokáže urobiť praženicu a postarať sa o súrodencov. Hlavný kuchár je ale otec. „Podľa detí varí lepšie. Na špagety dáva viac syra, do čaju viac cukru, do vane viac vody… Ocko nemá prehľad o cenách, a ja si zasa všímam, že odkedy máme auto, začínam byť akási rozmaznaná“ - smeje sa mama a vážne dodáva: „Keď ideme s najmenšou k lekárovi do Banskej Bystrice, lebo má po liečbe v Brezne problémy s obličkou, vraciam sa s pocitom, že som unavená. Potom si ale predstavím, ako to bolo pred desiatimi rokmi a hovorím si, ty sprostaňa! Vtedy si mala tri deti na rukách a bola si rada, keď si došla domov. Alebo nákup: Keď bol Renko malý, o deviatej som stála na schodoch obchodu, ak som chcela, aby sa mi o desiatej ušiel chlieb. Ak som chcela v nedeľu uvariť obed, vo štvrtok som stála na knedľu, v piatok na mäso. Teraz sadneme do auta a máme všetko na jednom mieste.“
Medzi Kupcovcami panuje vzájomná úcta. Nepripúšťa sa, aby niekto niekoho urážal, deti sa výborne učia. Šaling je na konci Baloga, život majú pred sebou.
