Architekt narazil na zmienku o prepojení kalvárie s kláštorom
Na článok o záhadách banskobystrického podzemia nám prišli prvé reakcie. Jedna z nich je od Miroslava Bukvaja. Z jeho listu vyberáme: „Čo sa týka podzemných chodieb, prvýkrát som sa o nich dozvedel v rokoch 1963 – 65. Totiž, v roku 1963 som nastúpil ako učeň autoelektrikár do vtedajšej Učňovskej školy, ktorá do konca školského roku 1964/65 sídlila v Kapitulskej ulici, v dome č. 21, terajšom Diecéznom pastoračnom centre. Za budovou školy sa nachádzali drevárne a iné malé stavby. V škole sa totiž kúrilo v peciach. Nepamätám si, v ktorom školskom roku to bolo, ale stalo sa, že prišlo daždivé počasie. Zem sa natoľko premočila, že jedného dňa sme prišli do školy a drevárne boli zavalené. Zavalilo to aj auto jedného pána učiteľa. Či tam vznikla aj nejaká jama alebo diera, som sa nedozvedel. Vtedy sa medzi učiteľmi a žiakmi hovorilo o podzemných chodbách, ktoré môžu viesť popri tejto budove a ktorých klenby sa vplyvom dažďa posunuli alebo prepadli.“
O tom, že pod terajším Diecéznym centrom, prípadne v jeho okolí, by sa niečo záhadné malo v podzemí nachádzať, nasvedčuje aj spomienka ďalšieho pamätníka z Banskej Bystrice Igora Konôpku a tiež sa viaže na šesťdesiate roky. Na čas, keď v budove sídlilo gymnázium.
„V pivnici budovy boli nejaké zvláštne uzamknuté dvere“ – spomína Igor Konôpka.
„Jeden zo študentov, Miro Helc, ktorý bol zároveň členom vtedy veľmi známej bystrickej hudobnej skupiny The Electric, sa údajne za ne dostal. Čo tam ale videl, povedať nemôže. Miro totiž onedlho tragicky zahynul “ - dodáva Igor Konôpka.
Teda hneď dve zmienky o podzemí terajšieho Diecézneho centra Jána Pavla II.! Obrátili sme sa teda na človeka, ktorý by mal byť jedným z najlepšie informovaných, architekta Jozefa Frtúsa, ktorý je autorom architektonického riešenie centra. A ajhľa, čo sme sa od neho dozuvedeli: „Z mojich poznatkov, ktoré som získal pri štúdiu podkladov pri projektovaní rekonštruovaných stavieb v Banskej Bystrici“ – vysvetľuje Jozef Frtús – „som natrafil na zmienku, že podzemie františkánskeho kláštora na Kapitulskej ulici (pod Rádiom Lumen) bolo prepojené popod Hron tajnou chodbou s Kalváriou a Urpínom. Ale buď je táto chodba už zasypaná, alebo sa táto zmienka nezakladá na pravde, lebo sme tam nič neobjavili. Čo sa týka samotného Diecézneho centra, je podpivničené úzkymi chodbami, ale väzby na okolie sme neobjavili.“
Teda, len indície. Aj to na budovu oproti cez ulicu. Skúsili sme ešte inú cestu. Čo o bystrických podzemných priestoroch píšu archívy. Spojili sme sa s riaditeľom Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pobočky Banská Bystrica, Igorom Grausom. Bolo to sklamanie: „V archíve nie je o podzemných chodbách v Banskej Bystrici žiadna zmienka“ – hovorí riaditeľ. „K ušiam sa mi síce dostali nejaké správy, že pod mestom by sa mali tajné chodby nachádzať, no stále to bolo len v pozícii „ten počul od toho to a to“. Písomné dôkazy neexistujú.“
Nuž, pravdou je, že ak si nejaký mešťanosta tajnú chodbu nechal vykopať, chcel ju aj v tajnosti udržať. Určite o tom nebude písať záznamy do verejných listín. Ináč by chodba nebola tajnou. Záhady bystrického podzemia teda pretrvávajú naďalej. Naša redakcia sa zároveň obracia na čitateľov - ak viete niečo o podzemných priestoroch v meste pod Urpínom, napíšte nám. Radi sa s vašimi poznatkami podelíme s ostatnými čitateľmi našich regionálnych novín, ktorých lákajú záhady Banskej Bystrice.
