Na Slovensku odumierajú smrekové porasty. Je možné zabrániť totálnemu zrúteniu lesných ekosytémov v najviac postihnutých oblastiach, a to nielen v horstve Nízkych Tatier? Čo robia tí, ktorí zo zákona zodpovedajú za obhospodarovanie a ochranu lesov? Čo sa deje v slovenských smrečinách?
Smrek žiadaný – aj nežiadúci
Smrek je z lesníckeho, ale aj národohospodárskeho hľadiska významnou drevinou s rozhodujúcim plošným zastúpením v lesoch Slovenska. Pre jeho technické vlastnosti je spracovateľmi dreva mimoriadne žiadaný a všestranne využiteľný v stavebníctve, nábytkárstve, ale aj pri výrobe celulózy či výrobe energetickej štiepky. Smrek v lesných ekosystémoch plní aj významnú vodohospodársku, pôdoochrannú a protilavínovú funkciu, a to aj v klimatických podmienkach horstiev stredného a severného Slovenska, v ktorých majú iné hospodárske dreviny obmedzené rozšírenie. Nezastupiteľné je aj zastúpenie smreka v zmiešaných lesoch a lesoch, ktoré sú súčasťou národných parkov.
Pre tento význam a vlastnosti človek rozširoval jeho teritórium aj v podmienkach Slovenska, a to aj formou smrekových monokultúr, ktoré sú však menej odolné voči snehu a vetru, ako aj biotickým škodcom. Aj preto často bez poznania väzieb a súvislostí sa stal v súčasnosti smrek problematickou až nežiadúcou drevinou. Predmetom často jednostrannej kritiky, a to nielen členmi niektorých ochranárskych združení, nie sú len smrečiny. Kritizovaní sú aj tí, ktorí ich pred desiatkami zakladali a v súčasnosti ich obhospodarujú – lesníci. Tí, ktorí v zložitých prírodných, ale aj sociálnych podmienkach minulého storočia rozširovali existujúce a zakladali nové lesy aj na neúrodných plochách a zdevastovaných pasienkoch - slovenské smrečiny, ktoré tvoria významnú súčasť obrovského prírodného bohatstva Slovenska.
Z celkovej výmery lesov na Slovensku (2 mil. ha) zaberajú smrekové porasty viac ako jednu štvrtinu (507 tis. ha). Smrečiny majú svoje prirodzené rozšírenie v regióne Horehronia, Oravy, Kysúc, Liptova, Tatier a Spiša, v ktorých má smrek významné plošné zastúpenie (60-89 %) . Celkové zásoby dreva v smrečinách predstavujú takmer 150 mil. m3, čo je viac ako jedna tretina celkových zásob dreva v slovenských lesoch. Z týchto zásob je takmer polovica smrekových lesov vo vlastníctve štátu a viac ako polovica (52 %) vo vlastníctve neštátnych subjektov. Za pozornosť stojí aj konštatovanie, že celkové zásoby majú aj za cieľavedomého a odborného obhospodarovania vzostupnú tendenciu a v porovnaní s rokom 1970 stúpli o 40 mil. m3. Pri rešpektovaní cieľavedomého obhospodarovania podľa lesných hospodárskych plánov je možné každoročne vyťažiť v štátnych, ako aj neštátnych lesoch dva milióny kubíkov dreva a následne ho spracovať a využiť predovšetkým na Slovensku. To za predpokladu dobrého zdravotného stavu lesov a ich odolnosti voči pôsobeniu abiotických (vietor sneh, námraza) a biotických činiteľov (podkôrny a drevokazný hmyz).
Smrečiny v ohrození
Konštatovanie, že v súčasnosti je jedna štvrtina lesov Slovenska vo vážnom ohrození, je alarmujúce. Súčasný stav smrekových porastov je z dôvodu klimatických zmien, znečisteného ovzdušia a pôsobenia ďalších činiteľov mimoriadne vážny. Zhoršuje sa ich ekologická stabilita na časti územia a výrazne klesá vitalita smreka. Dlhodobé pôsobenie škodlivých činiteľov na smrek ako plytkorennú drevinu znásobené mimoriadnymi teplotnými výkyvmi ovplyvňujú nielen jeho rastové procesy ale aj fyzikálne vlastnosti pôdy. K tomu sa pridružujú aj pôvodne neznáme dôsledky celoplošných výsadieb a nejasných proveniencií vysádzaného smreka v niektorých oblastiach. Výsledkom synergického pôsobenia týchto činiteľov je oslabenie ich prirodzenej odolnosti smrečín a aktivizácia druhotne pôsobiacich biotických škodcov - osobitne lykožrútov, ktorí môžu spôsobiť veľkoplošné hynutie smreka aj v našich podmienkach. V časti smrekových porastoch nahlodáva koreňovú sústavu nebezpečná huba - podpňovka smreková.
V rokoch 1998-2003 ako periódy suchého a teplotne výrazného počasia došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu smrečín a následnému zníženiu obranyschopnosti smrekov proti biotickým škodlivým činiteľom. Podľa dostupných štatistických údajov bolo v roku 2002 napadnutých lykožrútom smrekovým 340 tis. m3 smrekového dreva, v roku 2003 bol už tento objem vyšší o 41 percent. V roku 2003 však stúpol aj objem napadnutého smreka hubovitými ochoreniami – podpňovkou smrekovou (156 tis. m 3).
Zlomovým a tragickým rokom pre lesníkov je rok 2004, v ktorom bol zaznamenaný prudký nárast ihličnatej kalamity (1,2 mil. m3), v lesoch obhospodarovaných podnikom Lesy SR š. p. Banská Bystrica to bolo takmer 800 tis. m3. Podiel náhodných ťažieb ihličnatých drevín stúpol na 70 %, čím sa plnenie úloh podľa predpisov lesných hospodárskych plánov stalo problematickým. V Kysucko-Oravskom a Tatranskom regióne stúpli v tomto roku náhodné ťažby o 110-330 tis. m3 .
Uvedený rozsah hynutia smrečín má už charakter hubovo-podkôrnikovej kalamity ako mimoriadnej udalosti celoplošného významu sústredenej do štyroch regiónov a to Kysucko-Oravského, Tatranského, Spišského a Nízkotatranského, v ktorých v výmera celoplošne poškodených smrekových lesov presiahla 440 tis. m3. Predpokladalo sa zvýšenie náhodných- kalamitných ťažieb v rozsahu nad jeden milión m3, ktorý už priamo ohrozuje funkcie lesov v týchto regiónoch. K tomu sa však koncom roku pridružila aj následná prírodná katastrofa.
Kalamita z 19. 11. 2004 najviac zasiahla región Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Oravy a Slovenského Rudohoria a svojim objemom 5,3 mil. m3 kalamitného, a to na ploche viac ako 100 tis. ha smrečín, ktoré sa vyskytujú v 2-5. stupni plošnej ochrany. Prírodná katastrofa znásobila poškodenie a zničenie smrekových lesov v nebývalom rozsahu, a to nielen v oblasti Vysokých Tatier, ako to býva často prezentované verejnosti. V oblasti Nízkych Tatier - Horehronia len v obvode Odštepného závodu Beňuš veterná smršť zničila a poškodila smrekové lesy s objemom takmer jeden mil. m3, čo je takmer 50 % podiel z celkovej, vykázanej kalamity v podniku Lesy SR š. p. Banská Bystrica, na OZ Čierny Balog 232 tis. m 3. V obvode Krajského lesného úradu Banská Bystrica bola vykázaná kalamita v neštátnych lesoch v rozsahu 360 tis. m 3 – najviac na území spoločnosti Lesy mesta Brezno s. r. o. 273 tis. m3 v zložitom teréne s nesprístupnenými lokalitami prevažne na území národného parku Nízke Tatry .
V roku 2005 bolo z množstva 5,3 mil. m 3 spracovaných 4,7 mil. m3- ostalo spracovať 700 tis. m3. V tomto roku však bola vykázaná aj kôrovcová kalamita v rozsahu 900 tis. m3, pričom situácia s premnožením lykožrúta bola rozdielna v regiónoch, ktoré neboli výrazne postihnuté prírodnou katastrofou (Kysuce) a iná v lokalitách s výskytom sústredenej kalamity. V zničených a prelámaných smrekových porastoch bolo zaznamenané nalietnutie lykožrúta najmä na oslabené kmene z kalamity z roku 2004 a zvýšený nálet bol zaznamenaný na porastové steny, ale aj na miesta, kde sa kalamita nespracovala aj z dôvodu, že k jej spracovaniu nebol daný súhlas alebo výnimka orgánmi štátnej správy životného prostredia.
V roku 2006 bola vykázaná kôrovcová kalamita v rozsahu 1,2 mil. m3, ktorá je najvyššia od začiatku sledovaného obdobia, pričom významný nárast bol zaznamenaný aj v okrese Brezno (57 tis. m3), pričom skutočný nárast je vyšší. Premnoženie potvrdzuje aj skutočnosť, že u 34 tis. použitých feromonových lapačov bolo zistený silný odchyt. V okrese Brezno bola nainštalovaná štvrtina z uvedeného počtu lapačov, chemicky bolo ošetrených 280 ha smrekových lesov.
V roku 2007 je situácia v kalamitnom premnožení lykožrúta aj z dôvodu veľmi miernej zimy a teplôt, a tým aj vytvorenia optimálnych podmienok pre vývojový cyklus škodcu alarmujúca. Obhospodarovateľmi lesov sú signalizované zmeny sfarbenia celých komplexov porastov napadnutých podkôrnym hmyzom. V častiach regiónov je výška náhodných ťažieb niekoľkokrát vyššia ako plánovaná ročná ťažba. Možno predpokladať, že v roku 2007 bude okrem objemu nespracovaného dreva z roku 2006 vyťažené ako dôsledok rozširovania ohnísk lykožrúta smrekového, ale aj gradujúceho lykožrúta lesklého 2,3-2,8 mil. m3, čo je v porovnaní s rokom 2002 takmer osemnásobný nárast. Pritom v súčasnosti sa konkretizujú odhady novej vetrovej kalamity, ktorá postihla horstvo Nízkych Tatier pred niekoľkými dňami.
Zodpovedne k možnej „tichej smrti“ smrečín
Podkôrnik je tichá smrť - povedal na margo likvidácie smrečín nad Čertovicou lykožrútom Ing. Dolňan, konateľ spoločnosti Lesy mesta Brezno s. r. o. Brezno. Kritický stav smrečín na časti Slovenska je znásobený dôsledkami, ktoré súvisia so spracovaním veternej kalamity z 19. 11. 2004. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že obhospodarovatelia týchto lesov dokázali opakovane (Osrblie 1996) urýchlene spracovať kalamitnú hmotu a vytvoriť podmienky pre obnovu kalamitou zničených lesných porastov, a tiež upraviť druhovú skladbu novozaložených kultúr. Z právneho hľadiska je kalamita z roku 2004 prírodnou katastrofou (živelnou pohromou) - právnou udalosťou, ktorá vznikla nezávisle od konania človeka - obhospodarovateľa lesa, ktorej následky je potrebné z verejného záujmu odstrániť alebo zmierniť.
Zákon o lesoch ustanovuje povinnosti obhospodarovateľa o vykonaní preventívnych opatrení a prednostnom odstraňovaní všetkých chorých a poškodených stromov z lesných porastov, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biologických škodlivých činiteľov. Podľa citovaného zákona má povinnosť takto obhospodarovateľ postupovať s výnimkou osobitného postupu pri spracovaní v piatom stupni plošnej ochrany. Jeho povinnosťou je spracovať kalamitu v zákonom ustanovenej lehote alebo v lehotách určených príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva v schválenom harmonograme. Na spracovanie kalamity dohliada aj orgán štátnej správy kontroly ochrany lesa. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok vyvodzovanie aj osobnej zodpovednosti voči obhospodarovateľovi, ako aj odbornému lesnému hospodárovi.
Na rozdiel od kalamity v Osrblí nebola a nie je ani v súčasnosti na kalamitných plochách z 19. 11. 2004 spracovaná všetka kalamitná hmota a to z dôvodu presadzovania a uplatňovania bezzásahového režimu, prostredníctvom ktorého podľa názoru niektorých ochranárov je možné dosiahnúť rozmanitosť podmienok života v lesných ekosystémoch. Tieto názory boli v období 2004-2005 s výraznou intenzitou presadzované aj na území NP Nízke Tatry práve v časti Horehronia. V kritickom čase, keď prevádzkoví zamestnanci museli riešiť naliehavé problémy organizačného a pracovného charakteru – osobitne sprístupnenia lokalít s výskytom sústredenej kalamity, boli vznesené požiadavky na ponechanie dreva na častiach území národného parku, tiež ako územia, ktoré je súčasťou NATURA 2000. Svedomím príslušných ministerstiev bola tiež konkretizovaná povinnosť predkladania žiadosti na spracovanie kalamitného dreva, a to ako odborne nesmierne náročná povinnosť, ktorá nemá oporu v zákone o lesoch, a to ani na území národných parkov.
K tomu významne prispeli aj postoje príslušných ústredných orgánov štátnej správy pri účelovom výklade jednotlivých ustanovení zákona o lesoch, ako aj pri vydaní osobitného pokynu Ministerstvom pôdohospodárstva o ponechaní kalamitného dreva v lesoch a jeho evidencií, ktorý nemá oporu v zákone a bol použitý v následnom konaní o ponechaní kalamitného dreva v porastoch. Sporné je aj stanovisko ministerstva, že zákon o ochrane prírody a krajina je v kolízií so zákonom o lesoch. Ak kolízia existuje, bolo a je povinnosťou predkladateľa novely zákona ju riešiť, a to ako prioritnú zmenu, ktorá je pre ochranu lesov v chránených územiach väčší význam ako jazda na bicykloch po lesných cestách.
Ministerstvo životného prostredia nesplnilo prísľub o urýchlenom vydaní generálneho usmernenia pri riešení mimoriadnych situácií v súvislosti so spracovaním kalamity v chránených územiach. V odvolacích konaniach obhajuje stanovisko o povinnosti predkladať žiadosti o súhlas a výnimku v prípade živelných pohrôm v lesoch. V konaniach, ktoré sú mimoriadne náročné a spoplatnené bez stanovenej lehoty na vybavenie dochádza k paradoxným situáciám o povolení spracovať kalamitu, ale zamietnutím žiadosti o sprístupnenie lokalít sústredenej kalamity alebo rozhodnutia o zamietnutí vykonania obranných opatrení doručeného v zimných mesiacoch nasledujúceho roka po podaní žiadosti. Takto bolo „rozhodnuté“ o ponechaní a znehodnotení desať tisícov smrekovej hmoty, ale aj rozhodnuté o rozšírení kalamít v národných parkoch, ako aj prísne chránených rezerváciach.
Zatiaľ čo v zákone o lesoch sú konkretizované povinnosti pri zabezpečení ochrany lesov, ako aj vyvodzovanie dôsledkov za ich neplnenie - paradoxne možno vyvodzovať zodpovednosť voči tým istým obhospodarovateľom za to, že kalamitu ako zákonom ustanovenú povinnosť spracujú.Tí, ktorí presadili a rozhodli o ponechaní kalamitného dreva v zničených porastoch a nepochybne podporili premnoženie podkôrnika, zodpovednosť nemajú. Zodpovednosť nemajú ani v súčasnosti, keď dochádza k novej či pokračujúcej živelnej pohrome. Platí a bude platiť, že za nezodpovednosť sa nikto nebude zodpovedať ani vo veciach verejných?! Aj preto bol a je podnet podaný na Generálnu prokuratúru vysoko aktuálny.
Ako ďalej – čo je potrebné urobiť ihneď
Mimoriadny nárast smrekových lesov, ktoré boli a sú poškodené podkôrnym hmyzom a podpňovkou smrekovou, si vyžaduje bezodkladne zmeniť pôvodne postupy z dôvodu, že spracovaním časti kalamitného dreva zo živelnej pohromy v r. 2004 neboli odstránené jej dôsledky - naopak situácia v roku 2007 potvrdzuje živelnú pohromu z dôvodu premnoženia podkôrneho hmyzu na území viac ako 450 tis. ha smrekových lesov. Preto je nutné prijať krátkodobé opatrenia pre rok 2008.
V súčasnosti nie je iného východiska, ako urýchlene prijať opatrenia na zmiernenie dôsledkov premnoženia podkôrneho hmyzu, ktorých základom je včasné spracovanie kalamitného dreva a dôsledná hygiena porastov, ktoré však nemožno bez sprístupnenia ohrozených lesov- ktorých problém neznesie odklad... Konkretizovať povinnosti subjektov tak, ako vyplývajú z platnej právnej úpravy – osobitne zákona o lesoch (§§ 23,28). Zvýrazniť práva a povinnosti zodpovedných subjektov a umožniť im výkon činnosti bez ich zbytočného zaťažovania administratívnymi úkonmi. Mimoriadne opatrenia sa musia vzťahovať na celé územie smrečín - nemožno ich vyhlasovať a prijímať na úrovni obvodných lesných úradov a krajských lesných úradov. Pri ich konkretizácií je nevyhnutná súčinnosť s príslušnými orgánmi štátnej správy – osobitne štátnej správy životného prostredia, ako aj orgánmi štátnej ochrany prírody a krajiny.
Nevyhnutnosť
systémových opatrení
Riešenie najzložitejšieho problému slovenského lesníctva však nevyhnutne vyžaduje zmenu lesníckej politiky z dôvodov, ktoré boli v roku 2003 predmetom seminára o hynutí smrečín. Závery boli posúdené a pracovne formulované v Správe o zdravotnom stave lesov a likvidácii kalamity v smrečinách na Slovensku. Následne bolo v októbri 2004 na Sekcií lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR vypracované pracovné znenie - „Opatrenie Ministerstva pôdohospodárstva na zvládnutie mimoriadnych okolností v niektorých regiónoch Slovenskej republiky spôsobených zhoršeným stavom smrekových lesných porastov (smrečín), nebezpečenstva premnoženia podkôrnych hmyzích škodcov na smreku a nepredvídaných škôd v lesoch a dreve v týchto regiónoch (ďalej len Opatrenia na záchranu smrečín). Aj s odstupom troch rokov je ich možné použiť k zodpovednému riešeniu mimoriadnej situácie – bagatelizovanie problému tu nemá miesto. Verejnosť má právo vedieť, aký je stav smrečín na Slovensku, ako aj to, ako zodpovedne zodpovední riešia tento problém. Nepripusťme, aby sa vízie o likvidácií smrečín stali aj zásluhou našich postojov realitou.
Autor: Milan Beláček
