Sú ešte veľmi mladí, nie tak dávno mali osemnásť, no už musia myslieť na zaplatenie nájomného za bývanie. A nielen na to.
Doteraz žili v detských domovoch, kde boli milé tety, ktoré sa postarali o teplé obedy i o čisté oblečenie. Od začiatku júla žijú v Tymiáne, kde má každý svoju izbu, svoj samostatný život. Dočasné bývanie Tymián zriadili Mesto Banská Bystrica v spolupráci s neziskovou organizáciou Úsmev ako dar. Prvé tri mesiace pobytu v Tymiáne každý jeho obyvateľ platí 1000 korún mesačne, tri až šesť mesiacov potom 1500 korún. „Mladí tam môžu byť len šesť mesiacov, za tento čas by si mali nájsť zamestnanie. Potom dáme možnosť bývať ďalšie obdobie iba tým, ktorí sú zamestnaní. A keď sa zamestnajú, na tých 6 mesiacov je potom platba 3500 korún,“ vysvetľuje Karok Langstein, vedúci referátu sociálnej pomoci na Mestskom úrade v B. Bystrici.
„Úsmeváci“
pomáhajú
Hoci každý prišiel odinakiaľ, Jožko, Bohuš, Oľga a Ľudka sa už poznali z rôznych domováckych akcií, sú kamarátmi a pomáhajú si navzájom. A majú ešte Luciu Sobotkovú z „Úsmevu ako dar“, ktorá je im akoby tútorkou, staršou sestrou. „Títo mladí ľudia sú tu už dva mesiace, ale niekedy si ešte neuvedomujú, že sú mimo domova. Učia sa pomaly, sami si nakupujú aj varia, perú...“ hovorí L. Sobotková. „My „Úsmeváci“ sa im snažíme uľahčovať cestu do samostatného života. Momentálne im pomáhame s hľadaním práce. Prezeráme si inzertné noviny a skúšame volať na vytipované miesta. Sami však vidia, že nájsť si prácu nie je ľahké. Napríklad Bohuš je veľmi šikovný, ale vyučil sa v odbore brašnár, pričom tento odbor nie je na trhu práce veľmi žiadaný,“ uvádza Sobotková.
Pri príchode do Tymiánu si dvaja zo štyroch mladých ľudí našli veľmi rýchlo prácu, ale to je už minulosťou. „Oľga sa vyučila za opatrovateľku. Robila sanitárku v nemocnici na oddelení, kde starí ľudia často umierali, preto sa rozhodla odísť. Má rada deti a radšej by sa starala o ne.“ Prácu si rýchlo našiel aj chlapec, ktorý už v Tymiáne nebýva. Vylúčili ho, lebo sa nesprával podľa pravidiel.
Mladých ľudí, ktorí sú čerství absolventi učňoviek, v blízkom čase čakajú rekvalifikačné kurzy. „Snažíme sa pre nich vymyslieť aj nejaké voľnočasové aktivity. Bohuša baví história a chce si vybaviť preukaz do knižnice, aby si mohol požičiavať zaujímavé knižky. Ľudka by rada tancovala v štýle hip-hopu...“
Robia aj školenia
Každý domovák, ktorý ma blízko k osemnástke, má možnosť zúčastniť sa školenia, ktoré pravidelne organizujú „Úsmeváci“. „Dvakrát ročne robíme týždňové školenia. Mladí ľudia z detských domovov sa tu učia ako hospodáriť, hovorí sa tu o sebapoznávaní, rodičovstve, rozprávame sa tam aj o práci, aké dôležité je mať zamestnanie. V skupinách je vždy maximálne desať detí, tam sa vždy bližšie oboznámime s ich predstavami, aké majú plány do budúcnosti,“ vysvetľuje L. Sobotková. Školenia sú jedna vec, skutočný život je však o inom. Na vlastnej koži sa o tom denno-denne presviedčajú štyria obyvatelia Tymiánu.
Ľudka a Jožko
Ľudmila (19) prišla z Detského domova v Hriňovej, vyučila sa v odbore služby a domáce práce. „Mali sme tam varenie, šitie..., ale mám problém nájsť si prácu,“ konštatuje mladá žena, ktorá je s osamostatňovaním sa v Tymiáne spokojná. „Je to lepšie, lebo tu nemáme dozor. Nemusím sa pýtať, dokedy môžem byť vonku a tak. Môžem si tu sama variť, a uvarím si to, čo chcem,“ zdôrazňuje Ľudka. „Teraz si intenzívne hľadám prácu, rada by som sa uplatnila ako čašníčka. Veľmi by ma to bavilo. Keby som mala peniaze, rada by som chodila na hip-hop. A tiež by som sa chcela učiť cudzie jazyky, lebo dnes je veľmi dôležité hovoriť aspoň anglicky.“
Jozef (20) je v Tymiáne len niečo vyše týždňa, nahradil chlapca, ktorého vylúčili. Prišiel z Detského domova v Rimavskej Sobote, vyučil sa za kuchára a rád by si urobil aj nadstavbu v tomto odbore, najlepšie popri zamestnaní „V Banskej Bystrici som len pár dní, ale už mám nejaké kontakty v oblasti možnej práce. Pre mňa je na prvom mieste nájsť si prácu a potom si z výplaty odkladať peniaze aj na bývanie. Aby som si mohol raz prenajať vlastný byt,“ hovorí o prioritách Jožko. „V Tymiáne som veľmi spokojný. Máme tu svoje súkromie, má to mnoho výhod oproti domovu.“
Bohuš a Oľga
Bohuš (18) vyrastal v Detskom domove v Cerove, rok však bol aj v Novej Bani. Vyučil sa v odbore brašnár, ale v praxi nemá veľa možností uplatniť sa. „To je jedno, kde sa zamestnám, len aby som mal robotu,“ hovorí mladý muž. „Tymián je veľmi dobré zariadenie pre nás domovákov na začiatok nášho samostatného života. Život v Tymiáne nám má ukázať, aký je svet, pomáha nám rozbehnúť sa.“ Bohuš má rád históriu a plánuje sa prihlásiť do knižnice, kde chce čítať jednu za druhou historické knihy.
Z banskobystrického Detského domova prišla Oľga (19). Je šikovná, krátko po príchode do Tymiánu si našla prácu ako sanitárka v nemocnici. Dnes je však aj ona nezamestnaná. Jej názory na život sú však triezve a rozumné. „Prvoradá je práca, potom bývanie a všetko, čo k životu patrí – rodina a tak. Tymián je super, sú tu fajn ľudia. Povedala by som, že ma to tu milo prekvapilo. Veľmi nám pomáha Lucia Sobotková, snaží sa nám dať veľa informácií a rád do života,“ zdôrazňuje Oľga, ktorá ma rozčítanú zaujímavú knihu.
K Tymiánu sa prednedávnom zatúlala mačička, ktorú si všetci obľúbili, radi sa s ňou podelia aj o jedlo. Je prítulná a lásku obyvateľov Tymiánu prijíma s veľkou vďakou. Vďační sú aj Ľudka s Jožkom či Bohuš s Oľgou – mestu, „Úsmevákom“ i Banskobystrickému samosprávnemu kraju. Mesto dalo budovu na bývanie, „Úsmeváci“ konkrétnu pomoc, rady do života, a BBSK peniaze, bez ktorých by to nešlo.
