Sedel vedľa vodiča. Ešte pred Štiavničkou mu pripaľoval cigaretu, pár sto metrov od Valaskej narazili do zvodidla. Keď sa po dvoch dňoch prebral v breznianskej nemocnici, uvedomil si, že je ho na lôžku akosi menej. Bol bez ľavej ruky.
MUDr. Erik Richter, pediater z Brezna, mal vtedy 27 rokov. Stalo sa to 18. mája 1980, v septembri ho čakala prvá atestácia. Mal plány ako každý zdravý chlap. Aj také, o ktorých nehovoril. Chcel odísť z republiky, konkrétne do Nemecka, kde mal už pripravenú pôdu. Spolužiačka z gymnázia, ktorá sa tam vydala, mu ponúkla, že môže bývať u nich, kým sa neuchytí. Stačil však jeden fatálny okamih a všetko sa zrútilo. Kariéra, šport, ženy, nič pre neho. „Najhoršie to bolo začerstva, v banskobystrickej nemocnici. Od mája do augusta úplné dno. Párkrát som sa prichytil pri myšlienke, že nechcem byť. Dostali ma z toho v Chuchelnej.“
Do rehabilitačného ústavu pri Ostrave ho doviedli rodičia. O dva dni už telefonovali aby sa vrátil. Mali strach, či zvládne odlúčenie a vplyv prostredia. Práve to mu pomáhalo. Videl ľudí s oveľa väčšími následkami po úrazoch, aj ako s tým vedia žiť. Po štyroch mesiacoch pobytu v ústave prišiel domov a rovno nastúpil do práce.
„Chuchelná ma dala dohromady. Vrátila mi do kondície ochabnuté chrbtové svalstvo. Zabezpečila mi drahú rakúsku protézu, s ktorou som sa naučil držať pohár, ukladať kocky. Tamojší odborníci natočili so mnou dokonca film, niečo ako študijný materiál, kde jednotlivé úkony demonštrujem.V práci mi však protéza zavadzala.“ Vrátil ju a začal sa preorientovávať. Z niekdajšieho ľaváka na pravačku. Už vedel jednou rukou plávať, zaväzovať šnúrky, oškrabať zemiaky, v zime sa lyžoval, naučil sa pichať injekcie. Šoférovať sa osmelil až po dvoch rokoch. Najprv na embéčke. Tá mu ale pri preraďovaní utekala do boku, vymenil ju teda za stabilného Renaulta 5. Dodnes jazdí bez úprav, jediné, v čom má povolenú výnimku, je pás. Nemusí ho používať, lebo mu prekáža. …
„A to som prežil ešte jednu haváriu. Horšiu!“
MYSLELI SI,
ŽE JE MU AMEN
Šiel tisícdvestotrojkou za kamarátom do Brusna. Mali ísť po akúsi lacnejšiu chladničku. Napadol prvý sneh. Dostal šmyk a napálil to do ávie. Našťastie bola ľahká, viezla len topánky. Doktor vyletel predným sklom. Našli ho v garáde, prikryli plachtou. Až sanitkár zbadal, že žije. Povedal: čo nevidíte, veď kýve nohami?! Rovno ho odviezli do Banskej Bystrice. Pol roka mal zadrôtovanú sánku, neskôr zistili, že nemôže točiť hlavou pre zlomený krčný stavec… Napriek tomu si každý rok odšoféruje Chorvátsko a volant sa mu ani trochu „nehnusí“.
„Keď niekto povie, že sa s podobným zvratom v živote vyrovnal za dva-tri mesiace, a teraz nehovorím o aute, neviem, čo si mám myslieť. Mne trvalo dva roky hovoriť si, všetko je O. K. si zdravý, akurát bez ruky. Dodnes som sa napríklad nevyrovnal s faktom, že pri havárii zahynul môj najlepší kamarát. Chodím mu 18. mája zapáliť sviečku. Dni okolo tohoto dátumu nesiem dosť ťažko. Celý rok nič, na všechsvätých v pohode. Iba v máji. Všetko kvitne, ja mám depresie.“
PRIVRIE OKO,
ALE CHCE PRAVDU
Erik Richter má pod sklom v inšpekčke maturitné pozdravy od svojich stredoškolákov. Mnohých pozná od osýpok po dôverné - pán doktor, včera som tomu veľa nedal, keď ma nezachránite, vyfasujem... „Raz-dvakrát tú ospravedlnenku vypíšem, len sa na mňa nesmie ísť s klamstvom,“ povie.
Do ambulancie vchádza dobrých stoosemdesiat centimetrov mladého človeka. Chlapec sa sťažuje na teplotu. Hrdlo, predklon, otázka na bolesť pri močení, pacient reaguje na poklepanie v oblasti obličiek. Podozrenie na zápal istí MUDr. Richter okamžitou hospitalizáciou a odborným vyšetrením nefrológa.
Od nohavíc na pol žrde a holých pupkov, ktoré sú častou príčinou vážnych prechladnutí, sa dostávame k problému doby, k detskej obezite.
„Je to veľmi zlé a ešte len bude. Situáciu signalizuje samotný fakt, že už u 11 a l7-ročných detí sa robia preventívne odbery na cholesterol a na cukor.“ Podľa MUDr. Richtera v deviatackych triedach má viac ako tretina žiakov nadváhu. Najmä dievčatá, ďalší k tomu spejú. Príčiny sú predovšetkým v stravovaní. Osvojujeme si americké hranolky, chipsy, coly… Pri hamburgeroch sa poriadajú narodeninové oslavy. Obedy v prášku, biele pečivo, salámy, sladkosti, tuky. Už malé deti sú prekrmované. Školáci vyšších ročníkov by uvítali, keby telesná výchova vôbec nebola. Pohyb sa stáva vecou prechodnej módy. Boli skejbordy, už nie sú in. Chvíľu leteli kolobežky, už sú v pivniciach. Čiže, inými slovami a iným náradím, práve behá po meste na kolieskových korčuliach sto detí. Lenže päťsto sedí doma pred televízormi, pri počítačoch chrúme keksy a vyjedá chladničky. V niektorých prípadoch je obezita aj záležitosťou predispozície, „pestovaná“ však jednoznačne vedie.
V týchto dňoch však narastajú iné vážne obavy. Po dvoch týždňoch remisie sa v Brezne opäť objavila žltačka. V priebehu troch dní poslal MUDr. Richter do B. Bystice dva prípady. Začal sa školský rok. Kľučky, tabule, špongie, toalety. Žltačka je choroba špinavých rúk. V Brezne treba rátať s niekoľkými ohniskami. To ho desí!
