Mini krimipríbeh

Jedným z trestných činov, s ktorými sa slovenské súdy momentálne často potýkajú, je trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Pripomenieme, že tresty za porušenie tohoto paragrafu sú prísne. V drvivej väčšine prípadov si manžel častejšie vypije, bije manželku, deti, nadáva im, ponižuje ich, v domácnosti vyvoláva napätú atmosféru, stres. Niekedy to môže byť odrastený syn, ktorý sa nevie zmestiť do kože a terorizuje svoju starnúcu matku či nebodaj oboch rodičov. Ale aby pre tento paragraf trestne stíhali ženu, to je výnimka, ktorú by ste mohli hľadať pod lupou. A predsa je známy aj takýto prípad.

Ján už dávno nie je mladíkom a prekročil už aj roky zrelého muža. Prežíva jeseň života a vtedy sa dožíval požehnaných osemdesiatdva rokov. Po smrti manželky žil nejaký čas sám, no hútal, že nejaká žena, ktorá by navarila, oprala, poriadila jeho rodinný dom, by sa predsa len zišla. Prehodila by občas milé slovo, utešila by ho v starobe a vôbec by nebolo na zahodenie, ak by bola súca aj do postele... Veď hoci je starý, je ešte stále jarý!

Starému pánovi sa sen naplnil v podobe Blanky. Susedia krútili hlavou - z tohoto nebude nič dobré! Nič proti tomu, ak sa chce niekto aj na staré kolená s niekým zblížiť a spolu s ním žiť, ale brať si do domu družku o takmer štyridsať rokov mladšiu, to je už predsa len na pováženie. Nuž, hneď prezradíme, že si starý pán užil. Ale vôbec nie z toho, čo od mladej ženy očakával. Prevalilo sa to začiatkom apríla tohto roku. Sused si už dávnejšie všimol, že starý pán má po tvári i tele modriny, aj sa mu posťažoval, že ho družka bije, no čo s tým mal robiť? Prečo by sa mal miešať do cudzieho života? Keď videl, že tentoraz dedko krváca z nohy a nemôže chodiť, naložil ho do auta a odviezol na ošetrenie. Ján S. vyhlásil, že ho družka zbila, váľala ho po zemi a naostatok ho udrela stoličkou. Našťastie to nebola zlomenina, no liečenie by si vyžiadalo viac ako týždeň maródky. To už bolo priveľa a Ján podal na Blanku B. trestné oznámenie. Vypovedal, že spočiatku bolo všetko v poriadku. Blanka sa o neho starala. Potom to už išlo z kopca. Brala mu peniaze, keď jej ich nechcel dať, zbila ho. Rozbíjala mu zariadenie domu, nábytok, rozbila aj televízor. Ba vypínala mu elektrinu a vymontovala elektromer. Často ho zamykala alebo, naopak, vymkla ho a vyhodila na ulicu. To potvrdili aj susedia. Podľa nich to trvalo najmenej dva roky a bitku od mladej ženy dostal aj niekoľkokrát do týždňa.

Blanka všetko poprela. Nikdy druha vraj nezbila, len ho párkrát zamkla v dome, aby nechodieval piť do krčmy. No a ešte občas vypla elektrinu, ale to iba preto, lebo mali v dome skrat a nechcela, aby sa druhovi niečo stalo, keď bude sám doma.

Svedectvá boli jednoznačné. Blanka putovala do väzby a čakala na súd. Ten ju z týrania osoby zverenej a blízkej uznal vinnou. Keď počula rozsudok, takmer onemela - tri roky nepodmienečne! Odvolala sa. Krajský súd však rozsudok potvrdil.