Článok pokračuje pod video reklamou
Hovorí sa, že každý národ poznáme podľa toho, akú má kultúru. Nuž, ruku na srdce: chtiac-nechtiac musíme priznať, že u nás je kultúra skôr v pozícii Popolušky. Čosi sa už síce od rokov deväťdesiatych zlepšilo, ale zvyčajne na ňu nie sú peniaze. Už je to tak – nejaké peniaze možno vytrieskať na známych menách šoubiznisu, ale čo vytrieskate povedzme na malom divadielku? Kto by chcel niečo také ľuďom poskytnúť? A predsa sa našiel niekto, kto sa odhodlal urobiť aj čosi také.
Autorovi sa prvý raz bystrický hudobný – divadelný klub dostal do povedomia v súvislosti s koncertom českej hudobnej skupiny Psí vojáci v rámci Barbakanu 2007. Koncert sa totiž konal v zatiaľ takmer neznámom klube pod názvom Klub 77, ktorý nájdete povyše starého Prioru. Napokon – takmer neznámy je zatiaľ aj preto, lebo ho len pred niekoľkými mesiacmi otvorili. A práve tento klub sa rozhodol venovať kultúre v najširšom slova zmysle. Stretli sme sa v ňom s jedným z majiteľov, Rasťom.
„Prišlo to vlastne spontánne“ – vysvetľuje Rasťo. „Som dlhoročným hudobníkom, roky som pracoval v kultúre a viem, čo tomuto mestu chýba. Kultúru potrebuje ako soľ. Je tu jej iba minimum, dalo by sa povedať, že je tu len kultúra oficiálna. Veď ak nepočítame bábkové divadlo, nie je tu ani činohra so stálou scénou.“
S partnerom Štefanom dali hlavy dohromady a dumali, ako na to. Bolo im jasné, že ak chcú robiť kultúru, potrebujú aj kultúrne priestory. Obyčajná krčma by pre to, čo chceli robiť, ktovieako vyhovujúca nebola. A tak to postupne išlo – javisko, na ktorom môže vystupovať rovnako dobre hudobná skupina ako aj divadielko malých javiskových foriem, svetelný park, vynikajúce ozvučenie aj s kabínkou pre zvukára. A tak vznikol hudobno – divadelný klub. Prečo nesie v názve dve sedmičky? Vraj preto, lebo Rasťo a jeho spoločník mali tento rok spolu rovných sedemdesiatsedem rokov.
„Chceli sme, aby sa tu ľudia cítili dobre“ – pripomína Rastislav. „Tomu sme podriadili aj výzdobu stien. Napríklad teraz tu možno vidieť výstavu fotografa Lea Ledringera venovanú džezu a džezovým hudobníkom. Len tak pre zaujímavosť – časť fotografií nafotil priamo v kolíske džezu, v New Orleanse. Výstavy tu budú pravidelne, chceme dať priestor aj ďalším fotografom, maliarom, výtvarníkom.“
S koncertmi už prvé skúsenosti majú. Žánre rozdelili podľa dní v týždni. Napríklad štvrtky budú patriť džezu. Už si tam zahralo zoskupenie PACORA kontrabasistu Róberta Ragana či dievčenská zostava Sweet Litle Chickens, ktorá to tam vraj s pražským Jimtriom pekne roztočila. Pódium by chceli ponúknuť aj mladým konzervatoristom, ktorí sa zaoberajú aj týmto hudobným žánrom. Piatky, soboty a nedele by mali byť rockové. Soboty by malil byť vyhradené známejším kapelám (nedávno si tam zahrala belgická formácia LoDep) s tým, že v nedeľu by si v klube mohli zahrať aj menej známe kapely. Nedávno si tam vraj spravili vinikajúce jam session, na ktorom sa stretli hneď štyria gitaristi. „Zahrať si u nás môžu aj vyslovene začínajúce kapely“ – vysvetľuje Rasťo. „Nemusia mať ani aparatúru, ani bicie. Stačí, ak si prinesú gitary.“ (Tu sme na chvíľu rozhovor museli prerušiť - pristavili sa totiž pri nás dvaja mládenci s prosbou, či by si ich kapela mohla v klube zakoncertovať. Keď vyhlásili, že už za sebou nejaké to vystúpenie majú, Rasťo im to prisľúbil). Rasťo sa hneď nato vytasil s tým, aké koncerty plánujú. Vystúpiť by tam mali české skupiny Šanov, SPS a ako bonbónik – rokujú o koncerte českej gitarovej legendy Michala Pavlíčka. Pri otázke, či gitarista s takýmto menom nie je predsa len trošku veľké sústo na relatívne malé klubové priestory, Rasťo pokrútil hlavou: „Na koncert sa sem zmestí štvrť tisíca ľudí. A to nie je tak málo. A keď ide o komornejšie vystúpenie – pohodlne usadíme približne stovku divákov. Ale nerokujeme len s Pavlíčkom.V rokovaní sme i s ďalšou legendou, Plastic People od The Universe.“
Opýtali sme sa aj na divadlo, ktorému vyhradili utorky. Ako chcú zabezpečiť divadelnú scénu?
„Nesmieme zabúdať“ – usmial sa Rasťo – „že v Bystrici máme aj Akadémiu umení a v nej Fakultu dramatických umení. Študentom herectva môžeme poskytnúť mimo školy klubovú domovskú scénu. Počítame tiež so spoluprácou so Stredoslovenským osvetovým strediskom v Banskej Bystrici a pomoc nám prisľúbil aj Ján Fakla, ktorého ľudia poznajú najmä ako riaditeľa Kremnických gagov. Ani o vystúpenia divadelných súborov by teda núdza nebola.“
O názor na vznik takéhoto klubu, ktorý si za cieľ predsavzal robiť kultúru, sme požiadali aj Jána Faklu. „V Banskej Bystrici niečo také skutočne chýbalo. Je tu vyslovene absencia kultúry. Verím, že sa ľudia naučia chodiť aj na kultúru“ – odpovedal.
Keď sme na Rasťa ešte raz zatlačili, prečo klub vznikol, odcitoval nám s úsmevom text z ich internetovej stránky: „Klub 77 vznikol preto, aby bolo dobre, pretože tak je to správne a tak to má by!“
Asi to skutočne má tak byť...
