Okolnosti, prečo sa rozhodol opustiť svoju domovinu a začal žiť nový život inde, sú celkom prozaické. Občianskou vojnou zachvátený Balkán v istom čase neponúkal veselé vyhliadky do budúcnosti, mnohí odchádzali... Medzi nimi aj Števčo Georgievski z terajšieho Macedónska.
Ako sám hovorí, neutiekol, odišiel legálne, rozlúčil sa a vydal sa na cestu za krajším životom.
„V Macedónsku sme si nežili zle. Mal som dobrú prácu aj postavenie. Nie som však typ, ktorý je jeden deň kamarátom a na druhý deň s vami bojuje. Nemohol som ďalej ostať v tej krutej vojne,“ vysvetľuje dôvody vysťahovania sa z rodnej krajiny Števčo.
Iná slovenčina
Slovanské jazyky sú podobné, odlišujú sa však prízvukom. Hoci Števčo hovorí po slovensky veľmi dobre, že nie je stopercentný Slovák, sa dá poznať. Slovenčinu však počul po prvý raz už ako malý chlapec. „Môjho otca brat má manželku Slovenku z Dolnej zeme. Chodieval som na prázdniny do Vojvodiny, taktiež som sa oženil s dolnozemskou Slovenkou.“ Keď prišiel Števčo na Slovensko, myslel si, že slovenčinu vie naozaj dobre. „Zistil som však, že medzi mojou slovenčinou a tou, akou sa hovorí teraz na Slovensku, je rozdiel. Tu sa ten jazyk postupne vyvíjal a tam dole zostal na rovnakej úrovni,“ hovorí Števčo. Jeho manželka študovala v Bratislave, takže po slovensky sa naučila. On sa slovenčinu učil za pochodu, bez kurzov, bol samouk.
Tu bude dobre
Už je to dávno, čo aj s rodinou odišiel z územia bývalej Juhoslávie. „Balkánsky problém sa týkal každého, či už priamo alebo nepriamo, ale každý to nejakým spôsobom zažil. Keď sme odchádzali, mali sme už dve deti, jeden syn mal len rok a pol a druhý mal ísť akurát do školy.“ Keď uvažovali, kde sa udomácniť v novej krajine, do oka im padla Banská Bystrica. „Keď idete z Macedónska cez Maďarsko, smerom na sever od Budapešti je neďaleko mesto Banská Bystrica. Veľmi sa nám toto mesto zapáčilo, je tu pekná príroda, hneď sme si pomysleli, že tu bude dobre,“ spomína Števčo.
Nechce o tom hovoriť
„Začiatky boli veľmi ťažké... Museli sme riešiť, kde budeme bývať, ako a kde si zohnať prácu, taktiež sme si hneď vybavovali všetky papiere – zdravotnú poisťovňu...“ Rodina Števča Georgievskeho síce z Balkánu odišla takpovediac narýchlo, ale neutiekli ako iní.
Mnoho ľudí v tých časoch utekalo do azylu. „Ja som však nechcel takto, chcel som všetko legálne. Dal som výpoveď, povedal som, že odchádzame žiť inde, rozlúčili sme sa...“ Začínali v podnájme a potom, keď predali byt v Belehrade, kúpili si byt v Banskej Bystrici.
„V priebehu jedného mesiaca sme sa presťahovali. Na Slovensko sme prišli koncom júla a od septembra tu išiel syn do prvej triedy. Náš vtedy šesťročný syn to mal skutočne ťažké. Nemal tu ešte kamarátov ani širšiu rodinu, ani babku... Chýbali mu staré hračky, spomienky, zrazu sa mu úplne zmenil život. Nie raz mi povedal, že sme nemali prísť, bol sklamaný. Ja som ho však povzbudzoval, aby sa nebál, že časom bude dobre. Syn si však rýchlo uvedomil, že teraz máme iný život. Postupne si zvykal na novú krajinu, spolužiakov, na nových ľudí. A dnes už o minulom živote v Macedónsku nechce hovoriť...“
Zviditeľňuje domovinu
Z bývalého vysokopostaveného inžiniera bol na Slovensku síce vzdelaný, ale obyčajný človek na začiatku cesty... „Aby som dostal prácu, musel som mať povolenie na pobyt, trvalé bývanie v meste...“ Števčo sa však ani v novom bydlisku nestratil. Už od roku 1995 je živnostníkom a darí sa mu. Svoju domovinu sa snaží zviditeľňovať, ako sa dá. „Moje priezvisko je iné, ako sú bežné slovenské priezviská, tak sa ma ľudia pýtajú, odkiaľ som. Snažím sa hovoriť o Macedónsku, ponúkam jeho prírodné a kultúrne krásy. Veď sa pozrite na internet, je to pekná krajina.“
Števčo do Macedónska chodieva s rodinou raz za dva roky. Ešte tam žije jeho otec a ďalší príbuzní. Na otázku, ako sa mu po rokoch žije na Slovensku, odpovedal: „Ja sa už cítim ako Bystričan. Páči sa mi tu, ľudia sú tu dobrí, príroda pekná. Mám tu priateľov a prácu.“ Jeho synovia už medzičasom vyrástli a tiež si zvykli na nový život. Teraz má mladší Števčov syn 16 a starší 22 rokov. „Človek by sa mal cítiť tým, čo je – všade, ale brať aj to nové. Ja som síce Macedónec, ale cítim sa byť Slovákom, lebo žijem na Slovensku...“