Stano Cibuľa sa pred pár dňami vrátil z Japonska. V krajine vychádzajúceho slnka ako jediný reprezentoval Slovensko. Dokázal, že aj keď u nás, pod Tatrami, kávové zrná nerastú, kvalitný nápoj dokážeme pripraviť. Rovnako ako konkurencia.
Keď sme sa pred troma mesiacmi stretli, tvrdil, že najlepší tréning na majstrovstvá sveta vlastne absolvuje v práci. Kvalitnú kávu totiž hosťom v banskobystrickom zariadení, ktoré patrí rodine známeho hokejistu, varí vždy, keď je na „pľaci“. Hovoril, že viac času mu určite zaberie teória. Porota vie niekedy súťažiacich fakt poriadne zaskočiť. Overil si to na domácej súťaži.
Celkom strune. Na majstrovstvách sveta ste boli prvý raz. Bol to adrenalín?
- Rozhodne. Keď som v hľadisku videl vyše sedemstočlenné publikum, nad hlavou veľkú obrazovku, periférne kameramana a porotcov, ktorí sledujú každý pohyb, bol to stres. Aspoň pre mňa. Jednoznačne.
Koľko porotcov hodnotilo vaše umenie?
- Päť chuťových a traja technickí.
A súťažiacich?
- V Tokiu nás bolo 47. Vrátane mňa, pričom každá krajina mala jedného zástupcu.
Dostaňte nás do obrazu. Čo všetko ste si museli na majstrovstvá doviezť z domu?
- K dispozícii sme mali iba mlynček a stroj, v ktorom sa nápoj pripravuje. Všetko ostatné, teda šálky, poháre, taniere, lyžičky som „napchal“ do batožiny. Suma sumárum 60 kilogramov.
Čím vás prekvapila konkurencia?
- Ľahkosťou, s akou niektorí dokázali komentovať to čo práve robili. Celý proces – od mletia kávy až po podávanie sme kompletne komentovali. Zistil som, že nadviazať kontakt s publikom vôbec nie je jednoduché. A baviť pritom seba, ale najmä ľudí v hľadisku už vôbec nie. Majstrovstvá sveta baristov sú totiž aj veľké predstavenie. Voňavá šou, čo teší a v závere ešte aj chutí.
Koľko nápojov a v akom časovom limite ste museli pripraviť?
- Po štyri espressá a cappucina a rovnaký počet ľubovoľných nápojov. Časový limit je striktne daný. Pätnásť minút.
Nie je to málo?
- Ako pre koho. Dá sa. Dlhodobý a poctivý tréning urobí svoje. Len sa vám nesmú triasť ruky, padať „nástroje“.
Kto bol práve v tejto časti podľa vás naj?
- Súťažiaca zo Švajčiarska. Kávu robila s úsmevom, v neskutočnej pohode, vlastne, zabávala sa. Z každého jej pohybu bolo cítiť, že sa jej tréma vyhýba.
Keď budete na takéto preteky chodiť pravidelne, možno rovnako sa zbavíte sa stresu.
- Dúfam.
Čím sa Stano Cibuľa, barista a majster Slovenska prezentoval pred porotou?
- Spojil som espresso s olivami, mandľovým sirupom a mliekom. S touto kombináciou som súťažil v kategórii nápoj.
Zaujímavá kombinácia.
- Nazval som ho Caffé martini Ide o to, že nápoj musí byť bez alkoholu. Podáva sa v sklenených pohároch, pretože v tomto prípade platí, že očami nielen jeme ale i pijeme.
A ako ste skončili?
- V druhej polovici. Keby som hodnotil sám seba poviem - na prvýkrát celkom slušne. Do budúcna sa hlavne musím zbaviť trémy.
Japonsko je stále krajina, kde sa mnohí z nás nedostanú. Najviac vás prekvapilo...
- Čistota. Na uliciach, v kaviarňach. Ochota ľudí, keď si neviete poradiť. Japonec chytí do rúk mobil, vyťuká informáciu a vzápätí naviguje, ktorým smerom sa najjednoduchšie dostanete do haly, kde sa súťaží. A robia to s úsmevom. Zaujali ma tiež špeciálne chodníky pre nevidiacich. Úžasné!
Predpokladám, že ste si vyskúšali tiež paličky a okrem suši dali tiež kávu. Chutila?
- V jednej kaviarni bola super. Jej majiteľ, zrejme fajnšmeker, sa bol dokonca pozrieť na našej súťaži. Tiež typ, ktorý vie, že učiť sa treba stále.
Existuje aj súťaž Latte art, v preklade kreslenie do kávy. Sú umelci, čo do šálky nakreslia celé krajinky.
- Videl som. Sú to fakt obdivuhodné kúsky. Niektorí dokážu zobraziť napríklad západ slnka, nakreslia dokonca celý les. Ja sa kresliť učím, zatiaľ zvládnem úsmev, srdce, stromček a mercedes.
Kaviareň BAMBOO, v ktorej pracujete, poznajú predovšetkým tí, pre ktorých je pitie tohto nápoja naozaj rituál. Povedali ste, že správne espresso je tak na dva hlty.
- Správne. A kto bol v Taliansku, mi to určite potvrdí.
Chodia za vami aj tí, ktorí sa pri príprave kávy chcú naučiť správny postup?
- Boli, a aj sú. Pre záujemcov robím školenia, ako na to. Mňa totiž teší, že chcú pripravovať vo svojich bistrách a kaviarňach hosťom kvalitu.
Hovorí sa, že obuvník chodí bosý, že lekár by vraj neoperoval vlastnú rodinu. Len nepovedzte, že vy – majster Slovenska, kávu nepijete?
- Pijem. Ale nikdy nie sám...
