Prokurátor obžaloval 55-ročného Ladislava L. staršieho a 23-ročného Ladislava L. mladšieho najmä z trestných činov vydierania, obchodovania s ľuďmi, obmedzovania osobnej slobody a pozbavenia osobnej slobody. Otec a syn mali nútiť Ladislava H. a Ladislava E., aby zmenili trvalé bydlisko a nasťahovali sa k nim do Veľkých Teriakoviec. Obaja museli odovzdávať obžalovaným svoje dôchodky, oni ich vozili do Rakúska a Nemecka, kde žobrali. Vyžobrané peniaze museli odovzdávať. Na Slovensku držali poškodených v dome a vo dvore domu, odkiaľ nesmeli vychádzať.
Ladislav H. vypovedal, že ho oslovili, či nechce pracovať na stavbe, Súhlasil. Odviezli ho do Veľkých Teriakoviec, kde pochopil, že práca na stavbe nebude, ale bude žobranie. So zmenou trvalého bydliska súhlasil aj s tým, že mu tam bude chodiť dôchodok. Chodil si poň na poštu, kde podpísal len jeho prevzatie, peniaze mu hneď vzala manželka Ladislava L. staršieho. Potom mu kúpila fľašu vína a cigarety. Cigarety mu kupovali len na dôchodok, ináč si ich musel šúľať z tabakových listov. Na raňajky mali vajíčka, niekedy salámu, na obed kapustu, na večeru niekedy nič. S tým, aby išli do zahraničia, súhlasil, lebo chcel spoznať svet. L. ho v Nemecku vysadil pred obchodom a dal mu harmoniku, aby na nej hral. Ľudia mu peniaze dávali napriek tomu, že hrať vôbec nevie. Nevie koľko mohol zarobiť, lebo obžalovaný mu zakaždým všetky peniaze z hrnčeka zobral, no podľa jeho odhadu to mohlo byť aj sto euro. Ladislav L. starší mu navyše násilím zobral 30 euro, ktoré mal odložené na pohreb matky.
Otec so synom popreli, že by niekoho nútili žobrať, alebo odovzdávať im dôchodok. Ladislav mladší napríklad vypovedal, že chodieval do Nemecka a Rakúska hrávať, a keď ho požiadali, tak zviezol aj poškodených. Ladislav E. vyžobral podľa neho za deň aj 60 až 70 euro, z ktorých mu dával 15 euro za stravu a na benzín. Peniaze mu ale dával dobrovoľne, vôbec ho k tomu nenútil. To, že do zahraničia chodievali žobrať, nerobil sporným ani Ladislav L. starší. Do Nemecka a Rakúska ich vozil. Za to mu kupovali stravu a prispeli aj na benzín. Nikomu sa nevyhrážal, nikoho nebil, nikoho nenútil, aby mu dával peniaze.
Okresný súd otca aj syna oslobodil. Rozhodol tak v zmysle právnej zásady „in dubio pro reo“, podľa ktorej súd v nerozhodnosti musí rozhodnúť v prospech obžalovaného. Niektorí svedkovia totiž vypovedali v prospech obžalovaných. Proti oslobodzujúcemu rozsudku sa odvolal prokurátor. Prípad nedávno doručili krajskému súdu, ktorý ešte len o ňom rozhodne.
Autor: vrb