Krajský súd v Banskej Bystrici musel opäť odročiť prípad vrážd v Hronci, ktorý sa na súdoch ťahá už od roku 2005. Tentoraz preto, lebo predseda senátu je natoľko vážne chorý, že ho museli hospitalizovať a navyše, náhle zomrela členka senátu, čo znamená, že senát bude potrebné doplniť a pojednávanie bude musieť, tak ako prikazuje zákon, v novom zložení začať od začiatku. Pripomenieme, že krajský súd ešte v novembri 2005 uznal vinnými z brutálnej vraždy osemnásťročnej Edity M. a sedemnásťročného Miroslava P. trojicu mladých ľudí Mateja I., Petra Š., a Štefana B. z Valaskej. Motívom mala byť pomsta. Obete ubili a zahrabali za domom Mateja I. Krajský súd vymeral Matejovi I. výnimočný trest dvadsaťštyri rokov, Petrovi Š. trinásť rokov, a pretože Štefan B. nemal ešte osemnásť, dostal „iba“ deväť rokov. Všetci sa odvolali a Najvyšší súd prípad vrátil na kraj. Najvyšší súd neskôr obžalovaných prepustil z väzby, čo odôvodnil procesnými chybami krajského súdu (ten tvrdil, že konal v zmysle zákona, čo znamená, že buď si možno zákon vyložiť dvojako - z čoho by vyplývalo, že s takýmto zákonom niečo nie je v poriadku - alebo platí paragraf druhý, tzv. „šéfovského zákona“, podľa ktorého má vyššia inštancia vždy pravdu).
Krajský súd vytýčil hlavné pojednávanie už trikrát. Dvakrát sa termín podarilo torpédovať Ivanovi M., a tiež v súlade so zákonom. Prvý raz trval na tom, že nemal dodržanú zákonom stanovenú päťdňovú lehotu na prípravu pred pojednávaním, druhý raz na pojednávanie neprišiel vôbec a požiadal súd, aby konal v jeho neprítomnosti. O to požiadal aj Peter Š. Súhlas už majú. Minulý týždeň sa ale súd nekonal opäť. Po toľkých rokoch by si súdny človek povedal: Toto už nemôže byť náhoda! Sudca si ochorie práve vtedy, keď má pojednávať prípad, ktorý nemožno dokončiť už niekoľko rokov! No jeho ochorenie potvrdil aj predseda banskobystrického Krajského súdu Ján Bobor: „Náš sudca je v nemocnici na infúziách. Myslíte si, že by niekto trčal v nemocnici dobrovoľne?“ Faktom je i smrť prísediacej sudkyne zo senátu. Vedúca trestnej kancelárie potvrdila, že majú z jej náhleho úmrtia obzvlášť smutnú hlavu, a nielen preto, že išlo o členku súdu: „Bola členkou senátu aj vo viacerých iných prípadoch a všetko budeme musieť začať odznovu, s novým senátom“ – povedala vedúca.
Zákon je zákon. Nepustí. Zákonom je preto, aby ho dodržiavali všetci bez výnimky. To sa zatiaľ deje. Príbuzní mladých nevinných obetí sa však pýtajú: „Dokedy máme čakať, kým budú brutálni vrahovia potrestaní? Na čiej strane je právo? Prečo zákon viac dbá na práva zločincov ako ich obetí?“
Obžalovaní tvrdia, že sú nevinní. Pokiaľ nie sú právoplatne odsúdení, musíme na nich podľa zákona, v zmysle prezumpcie neviny, hľadieť ako na nevinných. Neodškriepiteľné ale tiež je, že o život prišli dvaja mladí ľudia a určite sa sami neubili na smrť a sami sa tajne za domom Mateja I. nezahrabali. Niekto ich zavraždiť musel. Poškodení teda majú plné právo sa pýtať: „Prečo vrahovia našich detí stále behajú po slobode?“