Sviatok cestovného ruchu

Načasovanie osláv tohto významného dňa je symbolické, pretože sa koná v čase, keď sa končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli a zároveň začína na južnej pologuli. Jeho hlavným zmyslom je vyzdvihnutie cestovného ruchu, jeho sociálnych, kultúrnych a ekonomických hodnôt a jeho prínosu pre celkový rozvoj a prosperitu ľudskej populácie.

Svetový deň cestovného ruchu má vždy nejakú tému, tento rok je ňou „Cestovný ruch otvára dvere pre ženy“. Táto téma je aktuálna v procese vyrovnávania rovností a príležitostí najmä v štátoch Európskej únie. V priebehu týždňa od 20. do 27. septembra sa realizujú aktivity pripomínajúce význam cestovného ruchu a miesto žien v jeho rámci.
Aj na Slovensku sa cestovný ruch od začiatku 21. storočia dostáva z mínusových hodnôt do plusových. Výrazne sa o to pričinil vstup Slovenska do Európskej únie. Najnavštevovanejšie krajiny Slovákmi sú Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Španielsko, Egypt, Bulharsko, Tunis.
Najviac turistov prišlo na Slovensko z Českej republiky, Poľska, Nemecka a Maďarska.

Príliv turistov
Banskobystrický samosprávny kraji medzi ôsmimi krajmi Slovenska v štatistikách návštevnosti za rok 2005 figuruje na nelichotivom 6. mieste. Navštívilo ho necelých 102 tisíc turistov pri celoslovenskej návštevnosti 1,5 milióna turistov. Rozhodujúcou destináciou kraja je jeho ústredné sídlo Banská Bystrica, na ktorú pripadá takmer 50-percentná návštevnosť.
Banská Bystrica podobne ako ostatné mestá na Slovensku po roku 2000, najmä po vstupe do Európskej únie, zaznamenáva príliv domácich, ako aj zahraničných turistov. Geografická poloha mesta je mimoriadna. Geografický stred Slovenska je vzdialený od B. Bystrice len niekoľko kilometrov, je to kóta Hrb (kataster obce Ľubietová) vo výške 1255 m. n. m. v severnej časti Poľany. Geografický stred Európy – Kostol sv. Jána v Kremnických Baniach je fikciou (takýchto miest sa nachádza niekoľko v susedných štátoch), ale ako turistická atrakcia môže byť pre mnohých turistov zaujímavý.

Bystrica ponúka
Banská Bystrica zaberá v údolí Hrona severnú časť Zvolenskej kotliny a čiastočne západnou časťou sa jej dotýka Horehronské podolie. Inak je obklopená vencom pohorí: Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Starohorské vrchy, Slovenské Rudohorie a Poľana. Priamo v meste pre obyvateľov slúžia viaceré zóny voľného času: Centrálna mestská zóna, Štiavničky, Suchý vrch, Mestský park, Šachtička a Laskomerská dolina. Je paradoxom súčasnosti, že vrch Urpín, ktorý symbolizuje mesto „Banská Bystrica – mesto pod Urpínom“, a pred 1. svetovou vojnou bol oázou Banskobystričanov, je dnes taký, aký je.
Na druhej strane milovníci prírody majú v priamom dosahu dva národné parky – Nízke Tatry a Veľkú Fatru, jednu chránenú krajinnú oblasť – Poľanu, 7 národných prírodných rezervácií, 13 prírodných rezervácií, 6 národných prírodných pamiatok, 8 prírodných pamiatok, 15 chránených stromov a 8 náučných chodníkov. Medzi uvedenými chránenými oblasťami sú také unikáty, ako je Harmanecká jaskyňa, Badínsky prales a Harmanecká tisina.
Je len prirodzené, že v takomto prostredí vznikli strediská cestovného ruchu nadregionálneho, regionálneho a prímestského charakteru: Donovaly, Turecká, Staré Hory, Tajov, Králiky, Špania Dolina, Selce či Moštenica. V blízkom okolí mesta (cca 20 km) sú kúpele celoslovenského významu: Brusno, Kováčová, Sliač a minerálne pramene priamo v meste a neďaleko mesta: Čerín, Mičiná, Hiadeľ, Moštenica. Vstup Slovenska do Európskej únie poskytuje Banskej Bystrici stať sa roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry.