„Obžalobu mi doručili riadne a včas. Porozumela som jej a všetko sa tak naozaj stalo. Mrzí ma, čo som urobila a sľubujem súdu, že v budúcnosti už nikdy nič podobné neurobím!“
Nuž, úplné priznanie, úprimné oľutovanie považujú dámy a páni v sudcovských talároch za významnú poľahčujúcu okolnosť. V prípade osemnásťročnej Ivany, ktorej patrili slová z úvodného textu, poľahčujúce okolnosti zabrali naplno. Hoci sa pred samosudcom spovedala z krádeže, súd v jej prípade upustil od potrestania s tým, že na jej nápravu postačil samotný fakt, že musela pred súdom stáť a v čase spáchania činu bola mladistvá. Podobne ľutovali aj jej kamaráti. Tí už ale bez trestu nevyviazli a niektorí museli aj za mreže.
Pred súdom stáli štyria. Dvadsaťročný Ján, o tri roky starší Radoslav a Ľubomír, ktorý mal osláviť štvrťstoročie svojho života a Ivana. Okrem Ivany už neboli pred trestným senátom žiadnymi nováčikmi. Radoslav a Ján sa už spovedali z lúpeže a posedeli si aj za mrežami. Za nechtami mali toho dosť aj teraz.
Šnúru začali Ján a Ľubomír. Za bieleho dňa sa im podarilo vniknúť do jedného z internátov a z izby ukradli študentom rôzne oblečenie a ďalšie veci asi za štyritisíc korún. Ján si dal ešte ten istý deň repete, pre zmenu v robotníckej ubytovni. Bol taký drzý, že rovno z kancelárie dozorkyne ubytovne ukradol dva mobilné telefóny a asi tritisíc korún. Ani nie po týždni sa Ján vlámal do obchodu s potravinami. Rozbil výklad, do košíka si nakládol fľaše s pijatikou, a práve keď raboval pokladňu, ho prichytili policajti.
Ján si stále nedal pokoj. Naučil sa dokonca špeciálnym prípravkom z tvrdého drôtu otvárať zámky áut. Takto sa mu podarilo otvoriť si favorit a ukradol z neho autorádio. Asistoval mu Radoslav - dával pozor. Rádio v hodnote dva a pol tisíca obratom predali v krčme za tri stovky. Ján ukradol rádio aj zo škodovky odstavenej pred materskou školou. Tretia krádež mu nevyšla, hoci mu pri nej pomáhala Ivana. Práve, keď sa chystal ukradnúť z auta rádio, si Ivana nevšimla policajnú hliadku, čo malo za následok zlapanie oboch páchateľov. Aby sme ešte nezabudli na Ľubomíra - políciou sa nechal nachytať aj on vo veľmi chúlostivej situácii - práve, keď si na stanici vo Vlkanovej pripravoval dávku heroínu na vstreknutie do žíl. Pri sebe mal ešte ďalšie dávky drogy.
Ako sme už spomínali, na hlavnom pojednávaní všetci obžalovaní zborovo ľutovali a sľubovali - až na Radoslava - trval na nevine. Ján sa ospravedlňoval drogovou závislosťou, podobne aj Ľubomír. Podľa rozsudkov skutočne nedopadli až tak zle - Ján si odsedí ďalších desať mesiacov, Radoslav štyri mesiace a Ľubomír dokonca vyviazol s podmienkou. Či sa sľuby dané pred súdom naplnia aj v skutočnosti, to ešte uvidíme...
