Poznámka

V minulom vydaní sme naznačili – nespráva sa naša justícia spravodlivejšie k páchateľom ako k obetiam ich činov? Vykričaným je najmä prípad „Vrážd z Hronca“, kde Najvyšší súd tak detailne bral na ohľad práva troch obžalovaných, že ich radšej pustil na slobodu, aby im náhodou nebolo ukrivdené.
V prípade Mareka Sz. nemal pochybnosti o tom, že vraždil, ani Najvyšší súd. Marek sa ale priznal, iba keď to prasklo. Na polícii vysypal všetko - že vraždil, lebo Daniel M., ktorý ho brával so sebou na vykopávky, mu predal nejaké veci, za ktoré mu zostal dlžný štyristo korún. Potom začal popierať. Popieral všetko, a keby sa ho spýtali, či má medzi očami nos, asi by zaprel aj ten.
Problém je v tom, že podľa našich právnych noriem je rozdiel medzi podozrivým a obvineným. Ak by sa priznal v pozícii obvineného, bolo by to niečo iné. Podľa Najvyššieho súdu teraz musí krajský súd preukázať motív zisku. Ako to urobí, keď svedkovia neexistujú, nevedno. V každom prípade budú musieť v Bystrici Marekov prípad znovu otvoriť. Vraždu mu už preukazovať nemusia. Len motív. Ak sa nepodarí preukázať zisk, ku ktorému sa sám priznal, čo uvedú? Že „nevinný“ vraždil len tak, z pasie?