Keď v roku 1964 pripravovali v Banskej Bystrici dvadsiate výročie osláv SNP, chystali sa aj na návštevu najvyššieho predstaviteľa vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík Nikitu Sergejeviča Chruščova. Komunisti sa v meste pustili do takého upratovania, že po ňom údajne takmer spadla už aj tak naklonená hodinová veža.
Na voľné pokračovanie seriálu o záhadách podzemia Banskej Bystrice reaguje čoraz viac našich čitateľov. Medzi inými sa ozval Ondrej Krnáč, teraz dôchodca, predtým cenár Pozemných stavieb Banská Bystrica. Okrem iného odhalil, čo sa skrýva pri základoch hodinovej veže v Banskej Bystrici, prečo takmer spadla a o čo je opretá.
Hodinovú vežu začali stavať na rohu mestskej váhy v roku 1552, pretože – ako sme sa prostredníctvom riaditeľa Štátneho archívu pobočka Banská Bystrica Igora Grausa dozvedeli z dobových listín – „V Štiavnici aj Kremnici mali už dvoje hodiny a v Bystrici iba jedny, aj tie nebolo vidno odvšadiaľ.“ Náklon veže sa prejavil už dávnejšie. V roku 1920 sa na vedľajšej stavbe objavili trhliny. V roku 1956 sa stavom veže zaoberal aj krajský národný výbor, podľa ktorého nakláňanie zapríčinila spodná voda. Náklon dosiahol až 68 centrimetrov.
Keď sa chystali oslavy 20. výročia SNP a meste očakávali Chruščovovu návštevu, komunisti usúdili, že Mariánsky stĺp na hlavnom námestí by bol pre oči Stalinovho nástupcu a najvyššieho komunistického pohlavára nevhodný. Aktívne ho, aj s podstavcom, nechali odstrániť. Nechajme ale slovo Ondrejovi Krnáčovi.
„My sme práve v tom čase stavali v Bystrici betónový oporný múr v svahu. Veľmi pršalo, voda odmyla zeminu a múr sa zvalil. Veľmi sme sa tým nechválili. Veď za to v tých časoch hrozila basa! Dostal som nápad. Od známych na železnici som si požičal štyri veľké hevery na dvíhanie železničných vozňov. Pomocou nich sa nám podarilo v úplnej tichosti múr v celku zodvihnúť. V tej istej dobe nechali zrútiť stavbu z druhej strany hodinovej veže, aby vraj nešpatila pri Chruščovovej návšteve. Ako starý Bystričan viem, že tam bola mäsiareň. Veža ale stratila oporu a začala sa nakláňať ešte viac. Poznal som sa s inžinierom Belhom, neviem presne, či to bol hlavný architekt mesta alebo jeho zástupca. Poradil som mu, aby skúsili vežu podoprieť a narovnať podobne ako my spadnutý múr.“
Na mieste zrúcanej stavby odkopali základy a z boku do nich zapreli štyri železničné zdvíhadlá. Tie potom zabetónovali.
„Ak to neurobíme, veža by sa podľa mňa určite zrútila“ - hovorí Ondrej Krnáč. „Potom sme sa zabávali, že ak tam o niekoľko tisíc rokov budú robiť archeológovia vykopávky, náramne sa začudujú, čo za záhadu majú predstavovať hevery zabudované do betónu.“
Nad zabetónovanými zdvíhadlami neskôr namiesto strhnutej mäsiarne postavili inú stavbu, ktorá tiež hodinovú vežu podopiera. Dnes v nej predávajú zmrzlinu, na ktorej si možno pochutnať rovno pod jednou z dominánt hlavného námestia.
Ondrej Krnáč, bystrický pamätník a bývalý stavbár, naďabil pri stavebných prácach aj na niektoré ďalšie zaujímavosti a záhady o podzemí mesta pod Urpínom. Pri niečom bol, o niečom vie z druhej ruky. O tom ale až v ďalšom vydaní našich novín, v ktorých sa budeme venovať záhadám podzemia Banskej Bystrice. Zároveň vás, vážení čitatelia, chceme požiadať – ak máte poznatky o bystrických záhadách, podeľte sa o ne s nami.