Banskobystrické lesy sú zdravé

A nemyslia si to len turisti, mnohí domáci nedajú na svoje mesto dopustiť. Krásne hory sú snáď darom božím, lesy sú také pekné a bohaté najmä vďaka tunajším lesníkom.

Banskobystrické Mestské lesy obhospodarujú územie o výmere 7240 hektárov lesných pozemkov. „Keďže les je takým špecifickým výrobným prostriedkom, že osoh z neho človek má až po sto rokoch, snažíme sa robiť všetko preto, aby bol zdravý a stabilný,“ hovorí hlavný inžinier Eduard Apfel.
Prišiel vietor z juhu
Jednou z hlavných činností Mestských lesov je ochrana lesa, ktorá spočíva v dvoch hlavných oblastiach. Je to ochrana lesa proti abiotickým škodlivým činiteľom a proti biotickým. Abiotické činitele ako vietor, sneh či námraza sú dosť špecifické a brániť sa voči nim je ťažké. „Je to najmä na prevencii a tou je zakladanie stabilných, pôvodných, a hlavne listnatých porastov a následná pravidelná výchova, ktorá zabezpečí ich stabilitu,“ vysvetľuje E. Apfel. Pri súčasnom stave klímy však často dochádza k extrémnym vetrom, ako sme mohli vidieť pri augustových víchriciach. „Veterné smršte spôsobujú aj vylamovanie zdravých stabilných porastov, ako to bolo v spomínanom auguste, kedy nám vyvrátilo bukové porasty zhruba v objeme 2000 metrov kubických.“ Stalo sa to, čo nikto nečakal, vietor prišiel z opačnej strany, ako sú stromy zvyknuté. Väčšinou totiž bývajú vetry severozápadné a teraz prišiel vietor z juhu. Spadnuté drevo z augusta lesníci spracujú do polovice novembra, predajú ho stálym odberateľom.
Jedle sa vzchopili
„Biotické škodlivé činitele môžu byť vošky, podkôrny hmyz alebo zver,“ pokračuje lesný inžinier. „Pričom najväčšie náklady, ktoré Mestské lesy vynakladajú na ochranu, sú škody spôsobené raticovou zverou. Ide o niekoľko stotisíc korún ročne.“ Prednedávnom tunajší lesníci postrekovali les proti kôrovnici kaukazskej, ktorá spôsobuje odumieranie mladých jedlín. Táto kôrovnica bola dovezená niekedy v 19. storočí z Kaukazu a na Slovensku nemá žiadneho prirodzeného nepriateľa, preto sa musí ničiť postrekmi. „Je veľmi nebezpečná a môže spôsobiť úplné vyschnutie jedlín. Už pred ôsmimi rokmi sme realizovali medzi Harmančokom a Harmaneckými papierňami prvý takýto postrek. Jedlička sa vtedy vzchopila, ale keďže tento škodca sa vyskytuje aj v iných častiach územia, aj u susedov, tak sa vrátila. Preto sme postrekovali znova,“ zdôrazňuje E. Apfel, ktorý ocenil pomoc Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Ach, podkôrny hmyz
V poslednom čase sa veľa hovorilo o lykožrútovi, ktorý je nenásytný a ničí rozsiahle lesné územia. Škodlivý vplyv má podkôrny hmyz aj na banskobystrické Mestské lesy. „Ale nie až taký, ako sledujeme v poslednej dobe na Slovensku. Je to vďaka tomu, že drevinová skladba v Mestských lesoch je zhruba 64% listnatých drevín a 36% ihličnatých drevín. A z tých 36% pripadá asi len 15 – 20% na smreky.“ Podkôrny hmyz však napadá aj zdravé porasty, pokiaľ je premnožený. „A preto v letnom období, keď je veľmi teplo, došlo ku gradácii lykožrúta aj u nás a dá sa povedať, že oproti minulým rokom narástol podiel tejto kalamity niekoľkonásobne. Treba však zdôrazniť, že dokopy tento rok spracujeme len okolo 400 metrov kubických dreva z tejto kalamity. V porovnaní s tým, koľké tisíce kubíkov vysychajú v Nízkych a Vysokých Tatrách či na Orave, je to málo,“ dodáva E. Apfel.
Dobrá správa
Na Slovensku vychádza takzvaná Zelená správa, ktorá štatisticky vyhodnocuje obhospodarovanie lesov. Nedávne údaje hovoria, že na Slovensku sa neustále stupňuje podiel náhodnej ťažby (dreva, ktoré padne pre rôzne škodlivé činitele, ale hlavne pre vietor) zhruba na 50%, pri ihličnatých lesoch je to až 70%. „Dobrou správou je, že v našich lesoch sme za posledných osem rokov priemerne ročne spracovali len 11% náhodnej ťažby z celkovej ťažby. Znamená to, že banskobystrické Mestské lesy sú stabilné, zdravé a lykožrút, čo sa tu vyskytuje, nie je takou hrozbou pre smrekové porasty ako na celom území Slovenska.“