Študentka Monika Tóthová mala vážny zdravotný problém, ktorý ohrozoval jej život. Zavolala preto záchrannú lekársku službu, ale neúspešne. Podľa názoru službukonajúceho lekára jej stav nebol dostatočne akútny. „Nevedela som, čo mám robiť. Ešteže mám úžasného priateľa, ktorý odbehol z práce a odviezol ma k lekárovi.“ Avšak Monika pochádza z Veľkého Krtíša a v Banskej Bystrici nemá svojho obvodného lekára. „Viem, že obvoďáci často nemajú vôľu zobrať akútneho pacienta. Mala som šťastie, bolo to však len o ochote konkrétneho zdravotníka,“ konštatuje študentka. No nie každý prípad sa končí tak pozitívne.
Viem, že všeobecní lekári často nemajú vôľu zobrať akútneho pacienta z iného obvodu alebo mesta. Mala som šťastie, bolo to však len o ochote konkrétneho zdravotníka,“ konštatuje študentka. No nie každý prípad sa končí tak pozitívne.
Rýchlu lekársku pomoc zabezpeujú operané strediská tiesového volania záchrannej zdravotnej služby. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je také stredisko priamo v Banskej Bystrici. „Odtiaľ nám volajú dispečeri s informáciami, kde máme ísť a k akému prípadu,“ hovorí Andrej Faglic, šéflekár banskobystrickej Záchrannej zdravotnej služby. „O tom, ku komu ísť a ku komu nie, rozhodujú dispečeri. Ak nám zavolajú, tak podľa zákona o záchrannej zdravotnej službe musíme do minúty vyštartovať,“ vysvetľuje Faglic. Ak však dispečer skonštatuje, že stav volajúceho nie je akútny, snaží sa aspoň poradiť iné alternatívy pomoci.
V prípade Moniky Tóthovej, ktorá v Banskej Bystrici nemá všeobecného lekára, je situácia o to komplikovanejšia. Nie je sama, nie jeden človek občas potrebuje lekársku pomoc aj mimo svojho bydliska. Vo väčšine prípadov akútneho pacienta počas ordinačných hodín ošetrí len jeho vlastný obvodný lekár, ktorý ho prípadne môže poslať aj za špecialistom. A keďže pohotovosť funguje len od 16. hod, cezpoľní „majú šancu“ byť ošetrení až vtedy. Silvia Balázsiková, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva, zdôrazňuje, že akútneho pacienta by mal prijať každý obvodný lekár. Ako sme sa presvedčili, realita je trochu iná. V niektorých ambulanciách v B. Bystrici sme sa opýtali, či vezmú chorého na vyšetrenie, aj keď tam nemá zdravotnú kartu. „Akútny prípad môžeme ošetriť hneď, ale musí sa u nás prihlásiť ako náš pacient,“ dozvedeli sme v dvoch náhodne vybraných ambulanciách. Sú však aj lekári, ktorí ošetria človeka za každých okolností. Žiaľ, stáva sa to menej často. Zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti pritom jasne stanovuje pravidlá. Podľa neho je „zdravotnícky pracovník povinný poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život alebo bolo ohrozené jej zdravie...“ Legislatíva je však jedna stránka veci, na druhej stojí ľudskosť.
