Na záhady skryté pod zemou mesta pod Urpínom reaguje stále viac čitateľov. Ondreja Krnáča sme už predstavili v súvislosti s tým, čo sa skrýva v základoch bystrickej šikmej hodinovej veže. Teraz dôchodca, niekedy pracovník Pozemných stavieb Banská Bystrica, mal ale pre nás aj ďalšie informácie.
Nedávno sme citovali architekta Jozefa Frtúsa, ktorý je autorom architektonického riešenie Diecézneho centra Jána Pavla II. na Kapitulskej ulici, kde sa podľa niektorých zdrojov mali tiež nachádzať záhadné priestory. Hoci je budova, v ktorej je centrum, podpivničená úzkymi chodbami, väzby na okolie neobjavili. Ale citujeme opäť architekta: „Z mojich poznatkov, ktoré som získal pri štúdiu podkladov pri projektovaní rekonštruovaných stavieb v Banskej Bystrici, som natrafil na zmienku, že podzemie františkánskeho kláštora na Kapitulskej ulici bolo prepojené popod Hron tajnou chodbou s Kalváriou a Urpínom. Ale buď je táto chodba už zasypaná, alebo sa táto zmienka nezakladá na pravde, lebo sme tam nič neobjavili.“
Niečo tam ale pravdepodobne kedysi predsa len bolo. Potvrdil nám to aj Ondrej Krnáč.
„Hovoril mi o tom môj sused Martin Čatloš z rodiny bratov Čatlošovcov, ktorí boli v Bystrici známymi stavbármi. Stavali aj budovu elektrární na rohu Kapitulskej ulice a Ulice F. Švantnera. Pri kopaní základov narazili na chodbu. Viedla akurát od františkánskeho kláštora (dnes je v budove aj rádio Lumen) smerom k Hronu. Pokiaľ som počul, odkopanú časť zasypali.“
Ondrej Krnáč nás zásobil aj ďalšími informáciami. Prekvapenie ich napríklad čakalo pri kopaní základov na Kapitulskej ulici pod budovou, kde neskôr sídlili Domáce potreby. Hĺbiaci mechanizmus odkryl neznámy kanál, ktorý nebol nikde zakreslený.
„Zavolali ma tam“ – spomína si Ondrej Krnáč. „Mali sme malú dušičku, veď ak by sme porušili kanalizáciu, poriadne by nám to zrátali. Tento kanál však vyzeral byť veľmi starý. Musel mať stáročia. Bol perfektne vymurovaný kameňmi, priemer mal asi stodvadsať krát stodvadsať centimetrov a tiekla ním neuveriteľne čistá voda. Odkiaľ a kam viedol, sme nezisťovali. Nebol na to čas ani možnosti. Nikde sme sa s tým radšej ani nechválili. Do narušenej časti sme vložili dve kovové rúry, aby voda mohla pretekať tak, ako dovtedy pretekala a zasypali sme to.“
Podobných kanálov by malo byť pod Banskou Bystricou i viac. Je možné, že jeden z nich zásoboval vodou starý pivovar. Ondrej Krnáč ale naznačil, že v Bystrici by mali byť aj ďalšie podzemné chodby. Jedna mala viesť spod Banoša do Slovenskej Ľupče.
Ak viete, vážení čitatelia, niečo o záhadách podzemia Banskej Bystrice, dajte nám o nich vedieť. Radi sa o ne podelíme s ostatnými čitateľmi.
