Stačilo málo a je pravdepodobné, že by pre súd vznikol pomerne zložitý právny problém, s ktorým by dobrý advokát dokázal slušne premiešať už rozdané karty. Našťastie, pud sebazáchovy bratrancov donútil usvedčovať jeden druhého, pričom každý trval na svojej nevine. Tak ich odsúdili oboch. V spolupáchateľstve...
Smutný nález na cintoríne
Na svete je to už tak zariadené - mestá a dediny sú vyhradené živým, cintoríny mŕtvym. Aj keď toto pravidlo nie je vždy dodržiavané až tak striktne, obvykle to funguje. Tento mŕtvy síce bol na legálnom mieste posledného odpočinku, ale do miestneho cintorína nad dedinou akosi nepasoval. Mŕtvym už na majetku nezáleží, no patrí sa, aby na cintoríne mali aspoň vlastný hrob. Tento nemal truhlu, dokonca ani len vlastný hrob. Ležal iba tak, polonahý, v jame vyhĺbenej v rozpadávajúcej sa kaplnke. Ležal tam už niekoľko teplých júlových dní. Na jeho tele sa hostili roje tučných mäsiarok.
Nebol to pekný pohľad. Nálezca mŕtveho, ktorého k telu doviedol sladkastý pach rozkladu, na ten pohľad asi len tak rýchlo nezabudol. To čo videl, utekal oznámiť polícii.
Mŕtveho identifikovali. Bol ním tridsaťročný Gabriel z dediny pod cintorínom. Súdny lekár zároveň zistil, že zo sveta neodišiel ani prirodzenou smrťou, ani dobrovoľne, ani nešťastnou náhodou. V hlave mal dve maličké dierky. Spôsobili ich guľky vystrelené z malokalibrovej zbrane. Niekto ho zastrelil.
Hlavné postavy príbehu:
GABRIEL - Nepovažovali ho za žiadneho anjelika. V dedine aj v širokom okolí bol pomerne nepopulárny. Ak sa opil, čo sa stávalo pokiaľ mal peniaze aj denne, nebolo hodno sa s ním radšej púšťať do reči. Jeho agresivita bola známa. Rád sa bil a vždy si pre bitku dokázal nájsť zámienku. Niekoľkokrát sedel za mrežami. Mal na svedomí viacero vykradnutých obchodov a niekoľko ublížení na zdraví. Jeho púť životom skončila tesne po jeho tridsiatich narodeninách v jame v cintorínskej kaplnke.
GUSTÁV - Vtedy mal dvadsaťdva rokov. Aj on mal veľmi ďaleko od anjelskej povahy. Nikde nepracoval, čo mu dávalo široké pole angažovať sa v niečom inom - väčšinou v pitkách a výtržnostiach. Dovtedy stál sedemkrát pred trestným senátom. Najmä za krádeže a bitky. Mal podozrivú záľubu v strelných zbraniach. Najmä v malokalibrových.
RÓBERT - Nepracoval ani on. A hoci je o osem rokov starší ako Gustáv, s ktorým je v príbuzenskom vzťahu - sú bratrancami - súdili ho dovtedy „len“ štyrikrát. Posledne dostal za lúpež tri roky a čakal na nastúpenie trestu.
LADISLAV - Úplne iný človek, ako traja predošlí. Štyridsiatnik, súkromný podnikateľ, majiteľ obchodu s potravinami v dedine. S ostatnými troma sa poznal. Ich vzťahy však v žiadnom prípade neboli priateľské. V zuboch mal najmä Gabriela. Niekoľkokrát mu totiž vykradol obchod. Spočiatku to s ním vyzeralo pomerne škaredo a hrozilo mu, že prežije veľa rokov za mrežami. Napokon vyšiel s čistým štítom.
Stopa vedie k bratrancom
Ako sme už spomínali, mŕtvy nemal v dedine najlepšiu povesť. Všeobecne sa vedelo, že zle vychádzal s Ladislavom, miestnym podnikateľom. Ktovie, či nebohý Gabriel myslel, že ho podnikateľ za vlámanie sa do obchodu ešte aj pohladká a pozve ho na pivo, lebo keď Ladislav oznámil vlámačku do predajne polícii, Gabriel sa mu začal vyhrážať. Rozkrikoval po okolí, že Ladislavovi znásilní ženu aj dcéru, a samotného Ladislava zabije! A navyše mu ten prekliaty obchod vypáli! Vzhľadom na Gabrielovu povesť nikto nepomohol vylúčiť, že to myslí vážne. Čo ak chcel mať podnikateľ Ladislav od Gabriela pokoj? Kým by sa vec začali riešiť policajti, mohlo by sa vzhľadom ku Gabrielovej túžbe po pomste a jeho povahe, prihodiť kadečo. Najjednoduchšie by ho bolo nadobro odstrániť. Mŕtvy už nemôže ublížiť nikomu. Od Gabriela by bol navždy pokoj. Kriminalisti v tom videli možný motív. Ladislav sa tak razom stal podozrivým.
Stopa ale viedla aj k bratrancom Gustávovi a Róbertovi. Gabriela posledne videli práve s nimi. Vyšlo tiež najavo, že Gustáv si pred rokom pozháňal revolver, ktorý si nechal prerobiť na malokalibrové náboje. Práve také, aké z akých našli olovené guľky v hlave mŕtveho. Revolver síce pred časom predal, no niekoľko mesiacov pred vraždou si zaobstaral vzduchovú pušku. Aj tú si nechal prerobiť. Opäť tak, aby z nej bolo možné strieľať malokalibrové náboje. V stene jeho domu dokonca našli zarytých niekoľko vystrelených malokalibrových projektilov. Zbrane si teda aj vyskúšal.
Na cintoríne, neďaleko zavraždeného, našli čerstvé ohorky z cigariet. Expertíza ukázala, že sliny, ktoré na nich zostali, patrili Gustávovi a Róbertovi. Navyše na cintoríne našli topánky, ktoré s určitosťou patrili Gustávovi.
Na Gabriela strieľal podnikateľ!
Róbert vypovedal. Tvrdil, že o nevraživosti medzi nebohým a podnikateľom Ladislavom vedela celá dedina. A každý vedel aj o Gabrielových vyhrážkach. Raz vraj videl, ako sa podnikateľ Ladislav s Gustávom o čomsi dohadujú. Zavolali aj jeho a Gustáv mu vysvetlil, že podnikateľ od nich chce, aby Gabriela vylákali na cintorín, lebo sa s ním chce vážne porozprávať. Bratranci po rozhovore zostali sami a práve videli, ako k nim prichádza Gabriel. Mal oblečené len nohavice. Bol bosý, tvár mal zakrvavenú. Pravdepodobne sa v opitosti zase s niekým pobil. Gustáv mu ponúkol svoje topánky a košeľu, ak s nimi pôjde na cintorín. Spočiatku im nechcel veriť, no potom sa nechal prehovoriť a hore na cintorín s nimi išiel. Keď prišli ku kaplnke, vyskočil spoza nej podnikateľ Ladislav a kričal na Gabriela: „Prečo mi chceš znásilniť ženu a vypáliť obchod?“ Zrazu videl, ako podnikateľ zodvihol ruku a počul výstrel. S bratrancom sa radšej rozhodli odtiaľ zmiznúť. Keď utekali, začuli ešte jeden výstrel. Podnikateľ na nich ešte kričal, aby sa vrátili a pomohli mu odpratať telo, lebo ich oboch zabije a navyše policajtom povie, že Gabriela zavraždili oni. Čo mali robiť? Báli sa ho, preto telo hodili do jamy v kaplnke.
Znelo to zaujímavo, ale malo to chybičku krásy. Podnikateľ Ladislav bol v tom čase s určitosťou mimo územie republiky. Odcestoval na viac dní do Čiech a pre istotu zobral so sebou aj svoju rodinu, najmä manželku a dcéru.
Gustáv ako vinníka označuje bratranca
Gustáv najprv odmietol vypovedať. Potom sa predsa len vypovedať rozhodol. Vyprodukoval niečo, čo síce v základných rysoch súhlasilo s bratrancovou výpoveďou, no rozchádzalo sa s ňou v niektorých dôležitých detailoch. Ako keby sa dopredu dohodli, čo budú hovoriť, no do všetkých dôsledkov to nedomysleli.
Potom, zvlášť keď sa ukázalo, že verzia, podľa ktorej strieľal podnikateľ neobstojí, lebo na cintoríne nemohol byť, výpoveď pozmenil. Podnikateľ si ich vraj najal aby nebezpečného Gabriela odstránili. Hovoril, že je mu jedno čo s Gabrielom urobia, či ho utopia, vyhodia z vlaku, zhodia zo skaly alebo čokoľvek, len nech má od neho konečne pokoj. A nech má od neho pokoj navždy. Za Gabrielovu likvidáciu im sľúbil pekný balík peňazí. Až stotisíc korún. Gustáv tvrdil, že keď sa s Ladislavom stretol, dostal od neho špeciálne pero na vystreľovanie malokalibrových nábojov typu Long Rifle (taká zbraň skutočne existuje – je veľmi zákerná, pripomína klasické písacie pero) a s perom mu dal aj päť ostrých nábojov.
Len chvíľu po tom, ako sa rozišiel s podnikateľom Ladislavom, stretol bratranca Róberta. O všetkom mu porozprával a ukázal mu pero. Zakamuflovanú zbraň si zobral bratranec a spoločne išli hľadať Gabriela. Našli ho za dedinou, zakrvaveného, bez topánok a košele. Bol to Róbert, kto Gabriela vylákal na cintorín. Tam vytiahol pero a vystrelil mu rovno do hlavy. Gabriel sa zvalil a bol namieste mŕtvy. Zrazu mu Róbert prikázal, aby mŕtvemu Gabrielovi do hlavy strelil aj on. Ozbrojeného bratranca sa bál, preto zobral pero a vystrelil aj on.
Jedna vražda, traja obžalovaní
Bratrancov obžalovali zo spáchania trestného činu vraždy v spolupáchateľstve v úmysle získať majetkový prospech. Podnikateľa Ladislava z návodu na tento trestný čin vraždy. Za to mu hrozil taký istý trest ako za vraždu.
(Dokončenie nabudúce)
