V týchto dňoch sa na pulty kníhkupectiev dostáva zaujímavá a poučná kniha slovenského diplomata Jána Dömöka Diplomat na štyroch kontinentoch. Autor v nej opisuje svoje unikátne zážitky a skúsenosti z obdobia pôsobenia na Úrade vlády, na Federálnom ministerstve zahraničných vecí Česko-slovenskej federatívnej republiky, Slovenskej republiky, ako aj na veľvyslaneckých postoch. Ján Dömök doširoka otvára okno do tajomného sveta diplomacie, ktorý je plný nielen príjemných chvíľ, ale aj nástrah a nebezpečenstiev. Kniha je pestrou mozaikou informácií o piatich diametrálne odlišných krajinách na štyroch kontinentoch. Niekoľko poznámok na úvod tejto knihy napísal bývalý minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, dlhoročný diplomat Eduard Kukan, ktorého sme pri tejto príležitosti požiadali o rozhovor.
Aj vy ste pôsobili niekoľko rokov ako diplomat vo viacerých krajinách, v Zambii, USA, Etiópii... Neuvažovali ste o tom, že svoje poznatky a skúsenosti zhrniete do knižnej podoby?
Ale áno, materiálu mám viac ako dosť. Začal som o tom premýšľať pri odchode z funkcie ministra zahraničných vecí, po nástupe za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Musím sa prinútiť, aby som začal. Potom už viem, že to dokončím. No ešte stále som tak neurobil. Verím však, že aj k tomu dôjde.
Čo pre vás osobne znamenalo pôsobenie v diplomatických misiách?
Tridsaťročné pôsobenie v diplomatických službách bolo pre mňa splnením mojich detských snov, možnosťou venovať sa tomu, čo je mojím koníčkom, využitím znalostí získaných v štúdiu pre službu vlasti. Celý ten čas som v tejto oblasti pracoval s obrovskou chuťou a nasadením
Ktorej vašej misii pripisujete najväčší význam a na ktorú najradšej spomínate?
Osobne považujem pôsobenie v diplomacii za vrcholne zaujímavé na všetkých postoch, či už v ústredí alebo na veľvyslanectvách v zahraničí. Vyvrcholením pre mňa však bol post Stáleho predstaviteľa ČSFR a neskôr Slovenskej republiky pri Organizácii spojených národov v New Yorku. Pre kariérneho diplomata je to najvyšší možný post, ktorý umožňuje plné profesionálne aj osobné vyžitie. OSN je celý svet koncentrovaný do centrály v New Yorku, ktorá musí reagovať na vývoj vo svete. Pre mňa navyše tento štvorročný pobyt bol príležitosťou spoznať New York, toto jedinečné mesto, ale aj skoro celé územie Spojených štátov, a možnosťou nájsť si mnoho dobrých priateľov. Ešte aj dnes sa s manželkou do New Yorku vždy veľmi radi vraciame.
V čom podľa vášho názoru spočíva prínos knihy Jána Dömöka Diplomat na štyroch kontinentoch?
Kniha poskytuje veľmi komplexný obraz o diplomacii. Je kombináciou základných teoretických poučiek, terminológie a živým spôsobom opisuje ako sa prejavujú v praxi, v živote diplomata priamo pri plnení jeho povinností. Autor venuje, celkom správne, veľkú pozornosť aj diplomatickému protokolu a jeho významu. Navyše aj krajiny, v ktorých pôsobil, sú rôznorodé a doba, ktorú opisuje, je už z dnešného pohľadu taktiež zaujímavá. To sú dôvody, pre ktoré bude kniha určite oživením nielen pre nádejných adeptov na prácu v zahraničnej službe, ale aj pre širokú čitateľskú verejnosť. Takýchto domácich titulov je na miestnom trhu zatiaľ veľmi málo.
Do úvodu spomínanej knihy ste napísali, že na príklade Jána Dömöka je najlepšie dokumentovaná charakteristika správneho diplomata. Prezraďte čitateľom, akých päť P má mať správny diplomat?
Správny diplomat má byť vzdelaný, s prehľadom o čo najväčšom počte oblastí, jazykovo zdatný, komunikatívny, galantný a vždy upravený.
Ján Dömök v knihe spomína aj mnohé zaujímavé, niekedy aj riskantné a nebezpečné situácie, do ktorých sa ako diplomat dostal. Osobitne napríklad rukojemnícku drámu, ktorej priamym účastníkom sa stal v roku 1990 počas pôsobenia na Kube. Dostali ste sa aj vy niekedy do podobnej nezávideniahodnej situácie? Čo všetko potrebuje človek v takej chvíli?
Nie, až do takých riskantných a nebezpečných situácií, ako opisuje vo svojej knihe Ján Dömök, som sa nedostal. Dostal som sa často do zložitých situácií pri rokovaní o zložitých, dôležitých veciach, keď sa bolo treba rýchlo rozhodnúť. Všeobecne podľa mňa v takých situáciách platí to, že človek si má zachovať chladnú hlavu a nesmie sa báť aj v rozumnej miere riskovať.
