Krajský súd v Banskej Bystrici nezmiernil výšku trestu pre 26-ročného Banskobystričana Vladimíra T., ktorého okresný súd za to, že spreneveril vo firme, v ktorej bol zamestnaný takmer štyri milióny osemsto -tisíc korún, odsúdil na desať rokov straty slobody v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu na sedem rokov zakázal činnosť hmotne zodpovedného pracovníka, nariadil mu ochranné liečenie a na tri roky mu nariadil aj ochranný dohľad.
Začiatkom roku 2006 telefonovali oblastnému riaditeľovi istej veľkej obchodnej firmy, že v banskobystrickej pobočke nesedí uzávierka pokladničnej knihy. Zistili to podľa toho, že odvody do banky boli nižšie, ako príjmy predajne v hotovosti. Riaditeľ okamžite cestoval do Banskej Bystrice. Vedúci predajne tvrdil, že mu pokladňa „sedí“. Pokladňa skutočne „sedela“, ale už nie záznamy v pokladničnej knihe, ktorú si viedli v počítači formou účtovného programu. Tie boli prepisované. Keď sa spýtal Vladimíra T., ktorý bol v tom čase zástupcom vedúceho prevádzky, čo o tom vie, a či v tom lietajú aj ostatní, najprv tvrdil, že s tým nemá nič spoločné. Potom pripustil, že si niečo z tržieb vzal a podľa toho upravil zápis v pokladničnej knihe. Vyhlásil, že peniaze prehral v rulete. Keď si vypočítali, koľko robí schodok, vedeniu firmy ovisli sánky. Vyhádzalo im štyri milióny dvestotisíc korún! Po inventúre škodu ešte zvýšili na takmer štyri milióny osemstotisíc korún. Vladimír T. ako obvinený odmietol vypovedať. Ešte v pozícii svedka ale pripustil, že v lete 2005 občas neodvádzal tržbu do banky, a ani ju nezapisoval do pokladničnej knihy. Brával si z tržby zvyčajne päťdesiat až sto tisíc korún. Peniaze potreboval na vrátenie peňazí, ktoré si požičiaval, aby mohol hrať ruletu a tiež, aby mal na počiatočný vklad, s ktorým by mohol hrať ruletu. Ruletu vraj v Banskej Bystrici hrával asi dva roky, dva-trikrát do týždňa. Sám sa vraj za závislého na hre nepovažuje.
Podľa dokazovania to vyzeralo tak, že Vladimíra T. vo firme niekto kryl a nebolo vylúčené, že sa s ním Vladimír aj delil. Naznačil to aj Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý v rozsudku tvrdí, že čin spáchal po dohode s doposiaľ nezistenou osobou využijúc nedostatočnú pozornosť kontrolných orgánov. Preto ho uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu sprenevery v spolupáchateľstve. Vladimír sa odvolal s tým, že trest okresného súdu je príliš prísny.
Vladimír T. na odvolacie konanie krajského súdu neprišiel – ako dôvod uviedol chorobu. Súd teda rozhodol v jeho neprítomnosti. Sudcovia krajského súdu rozsudok zrušili v celom rozsahu, no desaťročný trest straty slobody ponechali. Zrušili ale spolupáchateľstvo a niečo aj zmiernili – Vladimír si odpyká trest v režime nie s maximálnym, ale so stredným stupňom stráženia, činnosť mu zakázali na päť rokov a ochranný dohľad znížili na jeden rok. Rozsudok je už právoplatný.
