Jednou z dominánt horného Pohronia je určite Hrad Ľupča. Z cesty si ho jednoducho nemožno nevšimnúť. Ako sa jeho majiteľom stali Železiarne Podbrezová, prebieha v ňom rekonštrukcia. Mohli sme sa presvedčiť, že napriek tomu sa pred návštevníkmi nezatvára.
Priamo na hrade sme sa stretli s odbornou lektorkou Mgr. Katarínou Garčárovou. Od nej sme sa dozvedeli, že kvôli rekonštrukcii zatiaľ nie sú zbierky vystavené, no pokiaľ má niekto záujem, môže si hrad prezrieť, hoci sa už oficiálne letná turistická sezóna skončila: „Možno prísť vlastne každý deň“ – hovorí Katarína Garčárová – „od desiatej dopoludnia, do štvrtej popoludní, okrem pondelka.“ Napriek rekonštrukcii sa hrad neustále teší veľkej pozornosti návštevníkov. „Veľmi veľa turistov sem chodí z Českej republiky“ – pokračuje Katarína Garčárová – „ale i z Maďarska, Nemecka, a ďalší.“ Kvôli cudzincom majú pripravenú sprievodcovský výklad aj v angličtine a nemčine, a tiež aj maďarský preklad. Novšia časť hradu, Gizelin dom, ktorý nesie pomenovanie po najstaršej dcére cisárovnej Sisi a Františka Jozefa, Gizele Habsburgskej, je už plne vynovený. Verejnosť má však do neho prístup len pri koncertoch alebo sobášoch. Práve možnosť sobášov na tomto historickom mieste je novinkou, ktorú využíva čoraz viac mladých párov.
V súčasnosti na hrade súčasne prebieha historicko - architektonický prieskum. Okrem iného objavili gotické portály a zaujímavé sú aj renesančné portály a nádherná klenba s hrebienkovou výzdobou v tvare diamantu. Veľmi zaujímavý je aj portál padacieho mosta, ktorý viedol cez hradnú priekopu. A čo ešte málokto vie – cez druhú svetovú vojnu boli na hrade vojnoví zajatci. Koľko ich tam bolo a akí, zatiaľ nevedno. Podľa niektorých kresieb asi nemeckí vojaci majú na svedomí odstránenie „uvítacej“ brány, ktorá stála na ceste. Práve jej základy by chceli nájsť.
Hrad je spojený s viacerými slávnymi menami – vlastne so všetkými uhorskými kráľmi z čias vlády Arpádovcov, a potom najmä Matejom Korvínom. Ale spája sa aj s Pavlom Rubigallom, Františkom Vesselényim či Máriou Séči. Pôsobenie Gašpara Tríbela je však tak trošku opradené záhadou. Údajne je to totiž on, kto straší v stredovekej časti hradu. Prečo tam straší? „Asi preto, lebo mal tento hrad veľmi rád a nevie sa s ním rozlúčiť!“ – vysvetľuje Katarína Garčárová.
Hrad postupom stáročí menil majiteľov. Do roku 1988 tam bola cirkevná Charita. Posledný majiteľ podľa všetkého historické dedičstvo zobral vážne. Nasvedčujú to aj práce, ktoré na hrade prebiehajú.
