Rozsudok je už právoplatný.
Podľa dokazovania Quy N. ešte v roku 2002 vystavil po dohode pre 40-ročnú Emíliu T. potvrdenie, že je zamestnaná v istej firme a má čistý mesačný príjem deväť aj pol tisíca korún. Na základe potvrdenia jej spoločnosť Pohotovosť poskytla úver dvanásťtisíc korún, ktorý mala zaplatiť v trinástich dvojtýždenných splátkach po 1430 korún. Emília T. ale v tejto spoločnosti nikdy nepracovala. O niekoľko mesiacov si Emília T. vybavila ďalší úver, tentoraz na dvadsaťtisíc korún. Mala ho splatiť v trinástich dvojtýždenných splátkach po 2390 korún. Preukázala sa opäť potvrdením od tej istej firmy s tým, že má čistý príjem trinásťtisíc korún. Potvrdenie jej opäť vybavil Quy N. A do tretice – Emília T. uzatvorila so spoločnosťou Pohotovosť tretiu zmluvu o úvere, tentoraz na tridsaťtisíc korún. Zaviazala sa ich splatiť v splátkach po 3850 korún. K žiadosti o úver priložila potvrdenie, že je zamestnankyňou firmy s príjmom štrnásťtisíc korún. Ale i v tom čase bola nezamestnaná a potvrdenie jej pozháňal Quy N. Emíliu už za úverový podvod odsúdili.
Vietnamec ako obžalovaný sa najprv snažil vykrúcať. Potom pripustil, že Emíliu, ktorá je jeho bývalou manželkou, presvedčil, aby si na svoje meno vzala postupne všetky tri úvery, hoci bola nezamestnaná a registroval ju úrad práce. Potvrdenia jej zohnal od známeho. „Prvé dva úvery som vládal splácať, tretí už nie“ – pripustil. Stalo sa to vraj ale len preto, lebo bol živnostníkom, k čomu nutne potreboval auto. Vzali mu ale vodičský preukaz, a keď jazdil načierno, opäť ho chytili policajti, za čo sa dostal aj za mreže. Tým úplne stratil schopnosť splácať úvery, na ktoré presvedčil bývalú manželku.
Autor: vrb