Začalo sa to tým, že pani Lýdia hneď, ako sa vrátila z práce, poslala na nákup do obchodu svojho trinásťročného syna. Ten akoby sa prepadol pod zem. Hodiny utekali, večera, na ktorú mal nakúpiť potraviny už mala byť dávno na stole a chlapca nikde. Nevedela, či sa má na neho zlostiť, že sa s kamarátmi zatáral, alebo sa oň strachovať. Keď sa naveľa zjavil vo dverách, spľasla rukami. Hneď videla, že dostal poriadnu bitku. Zo syna najprv nemohla vytiahnuť, čo sa stalo, nech sa snažila, ako chcela. Iba sa rozplakal a krútil hlavou: „Mamička, nemôžem...“ Bolo vidieť, že sa bojí. Až napokon z neho vytiahla, že ho pred obchodom chytili starší chlapci. Jedného z nich poznal aj podľa mena. Pýtali si od neho dvadsaťpäťtisíc korún. Že to má byť len malá splátka za istého staršieho chalana zo sídliska, ktorý je momentálne vo väzení a on a jeho rodina zapríčinili to, že za mreže musel ísť. Preto musia zaplatiť! Peniaze má zložiť do dvoch týždňov, ak to neurobí, vykradnú im byt a uvidí, čo ho ešte všetko bude čakať. Z toho sa len tak ľahko nevylíže!
Potom však spustili. Ak ihneď donesie päťtisíc, bude mať od nich pokoj a nebudú od neho už nikdy viac pýtať ani korunu. A napokon ho zbili. Bili ho po tvári, dostal i päsťou a jeden ho chytil za hrdlo, zodvihol a oprel o stenu. Prestrašený chlapec si od mamy pýtal aspoň päťsto korún. Keď im ich dá, možno mu už dajú pokoj...
Pani Lýdia sa rozpamätala, o čo asi ide. Pred časom im istý starší chlapec zo susedstva ukradol a zdemoloval rodinné auto. Dostal za to, čo mu patrí - basu. A musel uhradiť aj škodu, ktorú im napáchal. A zdá sa, že jeho kamaráti sa teraz za to chcú pomstiť na jej synovi!
Rozhorčená matka ihneď volala na políciu. Policajti prišli, keď sa dvaja z mládencov ešte stále obšmietali okolo ich domu. Zlapali ich. Presnejšie, zlapali ani nie osemnásťročného Zdena a dvadsaťročného Dušana. Polícii boli už známi. Dušana len prednedávnom pustili na podmienku spoza mreží, kde si mal za lúpež odsedieť dva roky a prehrešky voči zákonu mal už aj Zdeno.
Obaja všetko popreli. Dôkazy však jasne stáli proti nim. Zdeno ako mladistvý si za vydieranie išiel odsedieť osemnásť mesiacov v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, Dušanovi k predošlému trestu pribudlo ďalších desať mesiacov. Pre chlapcovu rodinu to ale ktoviekým zadosťučinením asi nebude. Ich syn bol z toho vo svojich trinástich rokoch natoľko traumatizovaný, že radšej vôbec nechodieval von z bytu, potom dlhší čas býval mimo bydliska, u starej matky. Pre každý prípad zmenil aj školu...