Článok pokračuje pod video reklamou
Občianske združenie Brezniansky zväz ochrancov prírody a krajiny promptne zareagoval na medializované informácie mesta v súvislosti s pripravovanou rekonštrukciou zvyšnej časti tamojšieho Námestia M. R. Štefánika. Urbanistická štúdia a popis jeho budúcej podoby mala občanov prizvať do diskusie. Polopatisticky, dostali priestor vyjadriť sa, čo sa im páči, ako je nakreslené, a čo nechcú, aby bolo tak, ako je nakreslené.
Za príspevok do debaty možno považovať spomínaný apel ochranárov. Hneď v prvom riadku listu zvýrazňujú, že námestie je historickým, ojedinelým… Logicky z toho vyplýva, že im ide predovšetkým o tento „kus“ Brezna, konkrétne o park, a parkovanie osobných áut. Chytili sa predovšetkým plánovaného rozšírenia odstavných miest pre osobné autá v tejto zóne a pasáže, ktorá hovorí o výsledkoch inventarizácie zdravotného stavu zelene z roku 2003. Podľa nej sa malo v parku zlikvidovať 38 stromov. Vznikli obavy, že na rozšírenie parkovacích miest sa dosiaľ odkladaný výrub stromov „práve“ hodí. Zväz ochrancov začal zároveň zbierať petičné podpisy od občanov, ktorí si myslia to isté.
„Som ochotný diskutovať o každom odstavci listu a argumentovať, ale nemôžeme to postaviť na jednoduchom, takto to chceme, takto to bude, a bodka. Nemožno tiež odignorovať názory odborníkov, ktorí na štúdii pracovali. Mimochodom, mne sa tiež nepáčia niektoré detaily. Nie som napríklad za prístavbu k budove múzea. Budem tlačiť, aby sa v rámci zadania vydiskutované veci zmenili, alebo upravili. Čo sa týka dopravy, úplne vylúčiť z námestia sa nám ju zatiaľ nepodarí. Som za to, aby sa spevnená plocha pod dočasné parkovisko urobila, kým nevybudujeme ďalšie záchytné. Ale ak je 100 plánovaných parkovacích miest veľa, som za. Obmedzme ich a potiahnime park o dva metre. Nemám problém. Viem si predstaviť v meste aj parkovací dom. Nedá sa to robiť však naraz aj s námestím. Chce to ďalších 30 až 40 miliónov korún. Kto pozná rozpočtové možnosti mesta, vie, že môžeme ročne vygenerovať 20 až 30 miliónov.“
Čo sa týka parku a inkriminovaného výrubu, samotný architekt upozornil na potrebu prehodnotenia štyri roky starej inventarizácie zdravotného stavu zelene. Primátor ubezpečil, že „zabojuje“ za každý strom. Ak by mala alej pred kostolom padnúť kvôli odhalenému koreňovému systému stromov alebo zvýrazneniu kostola ako dominanty, je radšej za vyvýšenie chodníka.“ Pohľad architekta nemusí byť vždy určujúci. Preto je štúdia na verejnom pripomienkovaní. Napokon, samotná katolícka cirkev žiadala mesto o výrub niektorých stromov. Dôvodila, že zasahujú do fasády a lístie upcháva odkvapové žľaby, tak sme to nepovolili,“ zdôraznil J. Demian.
