„Dňa 27. septembra 2007 so mnou zamestnávateľ skončil pracovný pomer - okamžite. S dôvodmi a so samotným skončením pracovného pomeru „okamžite“ nesúhlasím. Ako mám, ako zamestnanec, v tejto záležitosti postupovať?“ - pýta sa K. I. Z Banskej Bystrice.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom upravuje ustanovenie paragrafu 68 zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. V prípade, že na strane zamestnávateľa neboli dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, zamestnanec môže na súde uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, žalobný návrh o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia paragrafu 77 zákonníka práce. V súlade s ustanovením paragrafu 79 zákonníka práce - ak zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer so zamestnancom okamžite, zamestnanec je oprávnený oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. V danom prípade sa jeho pracovný pomer nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
