Na svet sa pozerá optimisticky a nebesky modrými očami. Drobná slečna čo vo voľnom čase najradšej lezie po skalách. Dorota Sámelová.
Keď ste vošla do dverí, bol to tak trochu šok. Typická misska, aké trčia z každej módnej obálky je totiž vysoká a vychudnutá na kosť. Ste úplne o inom.
– Viem. Stopäťdesiat centimetrov a štyridsaťštyri kilogramov. To sú moje aktuálne miery.
Logická otázka, aká to potom bola vlastne súťaž, ktorú ste vyhrali.
– Juniorská Miss Slovenskej republiky. Prihlásila som sa do nej práve preto, že nevyžadovali striktné parametre. Táto súťaž nie je o tom, že dievča musí vyzerať ako vešiak na šaty. Nemala by jej ale chýbať charizma. Jedinou podmienkou bol vek – hranica od 15 do 18 rokov.
Súťažili ste v septembri, v Prahe. Koľko Sloveniek sa tam zišlo?
– Osem. Češiek o tri viac. Disciplíny boli spoločné, tituly samozrejme dva.
Spomenuli ste disciplíny. Klasické na aké sme zvyknutí z domáceho prostredia?
– Takmer zhodné. Voľná disciplína, predviedli sme sa v róbach a samozrejme nechýbala ani promenáda v plavkách.
Čím ste sa blysli vo voľnej disciplíne?
– Brušným tancom. Pôvodne som mala pripravenú jeden a pol minútovú choreografiu, žiaľ všetky sa napokon krátili.
K takémuto zápoleniu krásy patrí spoločné sústredenie. Bolo?
– Dvojtýždňové, v Špindlerovom mlýne. Tam sme nacvičovali choreografie, fotili nás, všímali ako sa prezentujeme. Šesť hodín denne sme boli v pohybe.
Na súťaži ste zrejme boli najnižšia. Výška to nebola tak čím ste podľa vás zaujali porotu?
– Bola som fakt najmenšia zo všetkých. Hovorí sa, že dobrého veľa nebýva a zlého aj málo stačí. Neviem, charizmou?(!) Komicky som pôsobila s dlhou kolegyňou na móle. Hovorili také malé, zlaté...
S dievčatami ste boli dosť dlho. V čom bola konkurencia lepšia?
– Zdravo sa stravovali, mali vyšportované postavy. Boli však tiež prekvapenia. Napríklad jedno dievča pribralo od mája, kedy sa kasting uskutočnil, do septembra desať kilogramov. A to už nebolo ono.
Ste slovenskou juniorskou miskou. Niektorých určite zaujíma ako a či ste zbohatli.
– Toto podujatie nebolo o výhrach. Bolo v prvom rade o zábave. Víťazka si neodniesla nič úžasné. Vyhrala som skúter, nejaké športové oblečenie, cestu do Bruselu od českej europoslankyne.
Vaše najbližšie modelingové plány?
– Momentálne neviem. Akurát, že sa spoločne s českou víťazkou budeme prezentovať u susedov. Zatiaľ teda žiadne lukratívne ponuky neprišli.
Máte šestnásť, študujete v Revúcej. Kde?
– Na tamojšom literárnom gymnáziu žurnalistiku, druhý ročník.
Lákajú vás teda médiá.
– Áno, chcela by som pracovať ako moderátorka.
Ostaňme vo fachu, čo vám v médiách v súčasnosti chýba. Čomu by sa redaktori mali venovať viac?
– Prekáža mi bulvár a chýba viac pozitívnych správ. Keď si zapnete televízor je to samá katastrofa, nešťastia.
Mladé dievča, za ktorým sa určite otáča veľa chlapcov, trávi voľný čas ...
– Napríklad maľovaním. Na textil. Alebo v horách na skalách. Keď som doma v Banskej Bystrici a s rodičmi nejdeme do Tatier, stačí mi aj lezecká stena.
Trochu adrenalínová záľuba na také krehké stvorenie nie?
– Moji rodičia nás spolu aj s bratom vodili do prírody od malička. Dokonca aj dovolenky v zahraničí si plánovali tak aby boli poblíž skaly. Obaja sú totiž horolezci.
Vráťme sa naspäť k modelingu. Spomenuli ste, nechcem byť vešiak na šaty. Drastické diéty nedržíte, namočenú vatu neobedujete.
– V žiadnom prípade. Dokonca takéto praktiky odsudzujem. Konečne sa už aj vo svete prichádza na to, že anorexia zďaleka nie je krásna ani príťažlivá. Práve naopak.
Len pre zaujímavosť, koľko dievčat sa zúčastnilo na kastingu?
– Úprimne hovorím neviem. Ja som tam bola prvá. Koľko ich prišlo do Bratislavy resp. do iných miest som ani nezisťovala. Finálová osmička napokon cestovala do Prahy.
Hovoria, že na takýchto súťažiach vládne rivalita, podrazy. Zažili ste?
– V našom slovenskom kolektíve nie. Boli sme dobrá partia, počula som však, že medzi Češkami vládla napätejšia atmosféra, dievčatá sa ohovárali.
Súčasné modelky a nielen ony si líhajú pod nože plastických chirurgov, doslova a do písmena strácajú vlastnú tvár.
– Ja by som to neurobila. Som rada sama sebou. Ako vidíte aj na mojom príklade dievča nemusí mať ideálnu výšku a predsa dokáže zabodovať.
Móda sa mení, a zároveň vracia. Sú ale typy, ktoré sa farieb jednoducho neboja. Vy?
– Mojou favoritkou je jednoznačne čierna. V móde ostane naveky.
