Trochu chladno, burčiak, dokonca gajdy, no predovšetkým kone. Plnokrvná šľachta na nedeľu, skromný norik z Muráňa na robotný deň. Potom jazda lesom, hon na líšku, posledný súd a úplne na koniec country bál. To všetko patrilo k Hubertovej jazde, ktorá prenikla z anglických panstiev do celej Európy a už po tretí raz obšťastnila aj Michalovú.
Tradíciu symbolického ukončenia poľovníckej sezóny založil v obci Ondrej Galko a stal sa tak automaticky „doživotným“ mastrom. Jeho povinnosťou bolo udržať na uzde jazdcov aj kone. Prosto dosledovať, kto porušuje špeciálny hubertovský reglement, lebo hneď na úvod varuje:
“Pohŕdania mastrom sa dopúšťa ten, kto ho bez povolenia predbehne, na koňa nasadne alebo zosadne skôr ako on.
Za kalíštek a dosť
“Požitie povzbudzujúcich destilátov sa pripúšťa iba v obmedzenej miere, aby jazdec neprestal rozoznávať, kde má jeho kôň hlavu a kde chvost. Jesť a fajčiť v sedle môže len služobný ľud. Kto sa svojej priamej cesty držať nevie a druhému cestu križuje, ukazuje, že jeho jazdecké umenie bieda je. Od pánov sa očakávajú dobré spôsoby, galantnosť a ochota vyhovieť dámam v každom ohľade. Všetci páni a panie na koňoch a povozoch musia tieto odveké móresy dodržiavať. To znamená, že svoje kone bičom, ostrohami a iným surovým spôsobom sa vychovávať nepodujmú. Že nebudú neslušnými slovami na seba pokrikovať, ani všeliaké, osobnosť urážajúce a očiam nelahodiace gestá ukazovať. Jazdci nepozdvihnú proti sebe zbrane. Ani palnú, ani chladnú, dokonca ani hlas. Atakírovanie mastra je hriechom až smrteľným a celým osadenstvom opovrhnutia hodným. Všetci jazdci, živí alebo mŕtvi, sa tri hodiny po západe slnka budú zodpovedať pred poľovným súdom za hriechy proti reguliam. Trestá sa jazdec, nie kôň. Obhajoba je povolená, ale zbytočná.“
Čo sa týka výstroja,
aj tam platí určitý protokol. Hubertova jazda je produkt z dovozu, patrí sa rešpektovať obsah aj formu. Prvou podmienkou účasti na podujatí bol preto „korektný ústroj“. Master zvolil oufrit v anglickom štýle, ostatní sa rozhodli pre western. Napriek tomu, že pre klzký terén a inú nepriazeň museli hon na líšku trochu pozmeniť, víťaza má. Trofeje sa zmocnil Štefan Molnár, veterinárny lekár z Lubeníka. Početným zastúpením sa prezentovali najmä jazdci z Pohronskej Polhory. Nechýbal ani trojčlenný rodinný tím z horárne Janoškovo.
