Na Štiavničkách sa hral v sobotu defenzívny futbal. Dukla i Trnava sa prezentovali svojim priaznivcom s taktikou – gól nedostať, a ak sa pritrafí, nejaký dať. No nepritrafilo sa, hoci mala k nemu blízko najmä banskobystrická Dukla!
S čistým kontom odchádzali po zápase obaja brankári. Tí mohli byť spokojní, veď za chrbát nepustili žiadnu loptu. Na druhej strane však ani práce veľa nemali. Hlavne domáci gólman Peter Boroš. Zasahoval vážnejšie iba pri strele Jakubičku v 44. minúte a následnej šanci Hrušku. „Potom ako Jakubička vystrelil, lopta zaplávala, mal som s ňou problém a snažil som sa ju vyraziť do strany. Bol tam však voľný Hruška a akurát jemu išla. Posunul si ju a vtedy som vybehol. Hodil som sa mu do strely a nohami loptu vyrazil. Neviem ako sa potom zranil, či s hráčmi sa narazil, ale ja som loptu vykopol, hodil som sa mu do tej jeho strely,“ opísal jediný vážnejší moment trnavského Spartaka brankár Dukly Peter Boroš, po ktorom sa zranil Martin Hruška a tréner Mazura ho musel striedať. So zakrvaveným nosom však odchádzal po hlavičkovom strete s útočníkom Dukly Michalom Ďurišom aj exbystričan Martin Poljovka. No až po odohratí celého zápasu! Pohľad na neho nebol zrovna príjemný. Banskobystrického útočníka však zo zranenia nevinil. „Bol to stret hlavami. Temenom ma asi trafil zozadu. Paradoxne vôbec ma to nebolelo, hlava sa mi nekrútila, dohrať sa dalo, takže v pohode. Uvidíme, čo bude ďalej,“ povedal Martin Poljovka, ktorý má v Banskej Bystrici veľa známych a nemusel by cestovať so zranením do Trnavy. K nerozhodnému výsledku ešte dodal: „S bodom je spokojnosť iba čiastočná. Povedali sme si, že chceme v Bystrici bodovať. Najlepšie by bolo, ak by sme zobrali všetky tri body, ale podľa vývoja zápasu bola remíza zaslúžená. Chýbalo nám viac aktivity azda v prvom polčase. Mohli sme do prestávky skúsiť dať nejaké góly. To asi rozhodlo. V druhom polčase sme vystupňovali svoju aktivitu, ale, bohužiaľ, na ten gól to nestačilo.“ Trnavčania si na gól, žiaľ, nevypracovali po zmene strán ani jednu šancu. Naopak, viac práce mal nováčik medzi žrďami Ladislav Rybánsky. Dostal šancu potom, čo sa na tréningu zranil Hrdina (problémy s členkom) a Kamesch tentoraz zostal na lavičke. Premiéra 22-ročného brankára v trnavskom Áčku bola napokon úspešná. „Bol to môj prvý štart za A-mužstvo. Možno som bol aj trošku nervózny, ale veril som si. Sústredil som sa a dúfal, že mi to vyjde. Som najmladší spomedzi brankárov a Hrdina s Kameschom šancu už dostali, tak prišiel konečne rad aj na mňa. Práce som mal v zápase tak akurát. Boli tam nejaké súboje i šance. Nepríjemná bola strela Herdu z priameho kopu ešte v prvom polčase. Odskočili mi hráči z múra a lopta sa nepríjemne tiahla k žrdi,“ priznal sa nám odchovanec šalianskeho futbalu, ktorý prišiel do trnavského dorastu pred viac ako piatimi rokmi. Oveľa menej práce mal však gólman Dukly Peter Boroš: „My brankári sme si svoju robotu odviedli. K tomu nám pomohli aj obrany. Nie je to zásluha iba nás - brankárov. Futbal sa hral viac bojovný a medzi šestnástkami. Z hry veľa šancí nebolo. Trnava mojich spoluhráčov dobre napádala a znemožňovala rozohrávku zozadu. Sklamali sme v tom, že sme nehrali až tak kombinačne, ako minulý zápas doma,“ vyjadril sa k výkonu Peter Boroš, pokým sa v trnavskej šatni mohutne kričalo! Dôvod na oslavu v kabíne Dukly však nebol. „Sme síce v situácii, keď musíme zbierať bod po bode a odlepiť sa od dna. Preto je aj zisk bodu dobrý. V našej kabíne sa však nekričalo. Nie je na to dôvod. Trnava si nesie bod z ihriska súpera a my máme na konte mínus dva body. Oni sú teda v inej situácii a idú na tretie miesto,“ objasnil atmosféru P. Boroš.
