Ešte sme sa poriadne neprebrali z jesennej melanchólie a už na nás číha „nebezpečenstvo“ ďalšieho ročného obdobia. Ak ste si to ešte neuvedomili, výzdoba v obchodoch vám to rada pripomenie.
Už o šesť týždňov budú Vianoce. Na jednej strane je to celkom fajn, keď vezmeme do úvahy niekoľko voľných dní, počas ktorých si môžeme oddýchnuť od každodenného zhonu. Na strane druhej predchádza času pokoja niekoľko týždňov vianočného šialenstva. Posledné mesiace v roku sú záťažou pre každého. Okrem horiacich termínov v práci musíme zvládnuť aj oveľa viac vecí ako po iné dni. Prichádza stres z Vianoc.
„Vianoce by mali byť predovšetkým sviatkami pokoja a symbolom rodinnej pohody, súdržnosti, nie stresu“, hovorí psychologička Zita Kochaníková. „Niekto nakupuje darčeky už v auguste, iní si to nechajú až na 24. decembra. Aj otázka daru - darovať a byť obdarovaný – robí z Vianoc niečo výnimočné.“ Netreba však preháňať, nie darčeky sú zmyslom sviatkov. Ľudia prežívajú zvýšený stres ku koncu roka kvôli rýchlemu dokončeniu účtov v práci, väčšinou podnikatelia idú na doraz a to sa odráža na zvýšenom počte autohavárií. „V ostatných dňoch som sledovala tváre žien. Sú utrápené, strhané, obávam sa, že keď prídu Vianoce, z posledných síl navaria, napečú, a vyčerpané odpadnú pred televízor. Možno až na druhý deň si uvedomia, že sú sviatky, počas ktorých si majú oddýchnuť.“ Pripraviť ich by nemalo ostať len na nich. Úlohy treba rozdeliť a niektoré veci robiť spolu. Zdobenie stromčeka určite poteší deti. Muži by pri príprave mali viac pomáhať. Ženy by si zas mali vedieť povedať, že hodnoty sú niekde inde, nie len v poriadku či prejedaní sa. „Dôležité je teplo domova,“ pokračuje Zita Kochaníková. „Poznám rodiny, kde majú vyriadené, stromček ako z katalógu, drahé dary, a predsa je u nich chlad.“
Na otázku, či môže predvianočný stres prerásť až do samovraždy, Zita Kochaníková odpovedala: „Nemyslím si. Tí, ktorí majú nejaký problém, majú sklony k samovražde 365 dní v roku. Málokedy to prepukne práve cez sviatky.“ Ľudia, čo žijú osamelo, sú podľa psychologičky na svoju samotu zvyknutí. „Niektorí moji pacienti hovoria, že Vianoce neznášajú, že si želajú, aby tie dni rýchlo prešli. Tým vlastne sami seba ochraňujú pred pocitom samoty a tiež pred sviatkami, ktoré by mali prežívať s rodinou.“ Nikdy nie je dobre, keď je niekto sám. Je zvykom, že ak má rodina niekoho v nemocnici alebo v domove dôchodcov, rodina si ho na sviatky berie domov. Niektorí si dokonca berú deti z detských domovov, ktoré nie sú ich. Ľudia by si mali odpustiť a tráviť sviatky spolu. „Keby sme sa naučili viac dávať a prijímať, možno by nikto nebol sám. Niekedy stačí úsmev, slovo. Ide o maličkosti, a tie by sme sa mali naučiť rozdávať.“
