Pri tejto príležitosti vám postupne predstavíme jeho dlhú históriu a úspechy až po súčasnosť.
Slovenskí vojenskí športovci v rámci Československa dlho pôsobili a získavali úspechy v strediskách na českom území. Medzi najvýznamnejšie postavy tohto obdobia patrili olympijskí víťazi v boxe Július Torma a Ján Zachara, pričom športové reprezentácie mali vo svojom strede mnohých vynikajúcich športovcov zo Slovenska. V bývalom Armádnom telocvičnom klube v rokoch 1948 – 1953, v Ústrednom dome armády v rokoch 1953 – 1963 či v Dukle Praha v rokoch 1963 – 1967, taktiež v menších VTJ Dukla sa viac či menej uplatnili slovenské športové talenty. Až emancipačné úsilie v politickom „odmäku“ v šesťdesiatych rokoch 20. storočia bolo korunované zriadením armádnych stredísk Dukla aj na Slovensku. Najprv v roku 1967 v Banskej Bystrici a v roku 1969 v Trenčíne. Dnes sú oba vojenské športové kluby v spoločnom Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica. Tento športový gigant si pripomína 40 rokov činnosti, čo je príležitosť pripomenúť najvýznamnejšie úspechy vojenských športovcov, veľkou mierou sa podieľajúcich na histórii športu na Slovensku. Jubileu sú venované dve knižné publikácie: „Naša Dukla pod Urpínom“ od Jozefa Mazára a v decembri vyjde od Miroslava Hazuchu „...úspešní 40 rokov“.
Míľniky Armádneho strediska po Vojenské športové centrum
Štruktúra vojenského športu na Slovensku prešla viacerými peripetiami a reorganizáciami, ktoré boli viac či menej na jeho prospech. Prvým bolo Armádne stredisko, v ktorom sa športovalo i vojenčilo, pričom veľa vecí sa robila takrečeno „za pochodu“. Zriadením ASVŠ Dukla v roku 1974 dostal vrcholový šport vo vtedajšej Čs. armáde dôležité kvalitatívne impulzy, čo sa prejavilo v personálnych i materiálnych podmienkach. K ďalším zmenám prišlo po udalostiach v novembri 1989. Vrcholným orgánom sa v roku 1990 stala Správa telesnej výchovy a športu Čs. armády. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky došlo k ďalšej reorganizácii a v roku 1994 k zmene názvu na Armádny športový klub Dukla s podriadenosťou Ministerstvu obrany SR. Od 1. januára 2006 po ďalšej transformácii funguje Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica, ktoré zastrešuje aj Trenčín. V súťažiach po vojenskej linke štartovali športovci Dukiel v súťažiach SKDA v rokoch 1958 – 1990, v súťažiach CISM za ČSFR od roku 1991 a za samostatné Slovensko od roku 1993.
V priebehu 40 rokov viac ako 40 športov
Počas štyridsaťročnej existencie Dukiel vo všetkých formách stredísk v Banskej Bystrici i v Trenčíne mali vojenskí športovci obrovský rozsah v podobe viac ako štyridsať odvetví. Zapísali sa tak nezmazateľne do povedomia širokej verejnosti. Vo VŠC Dukla Banská Bystrica v súčasnosti pôsobia tieto športové oddiely: atletika, biatlon, cyklistika (Trenčín), džudo, karate, kulturistika, lyžovanie, moderný päťboj, parašutizmus (Lučenec – Boľkovce), plávanie, rýchlostná kanoistika (Trenčín), športová streľba, vodný motorizmus, vodný slalom (Liptovský Mikuláš), vzpieranie (Trenčín), zápasenie (Trenčín), zjazd na divokej vode (Žilina).
V B. Bystrici pôsobili športy: futbal (od roku 1993 samostatne FK Dukla), jachting, lukostreľba, z lyžovania behy, skoky a lyžovanie na tráve, z motorizmu autokros a motokros, orientačný beh, orientačné potápanie, sánkovanie, silový trojboj, šerm, športová gymnastika, tenis, triatlon a vodné pólo. V Trenčíne zanikli športy: armwrestling (pretláčanie rukou), basketbal, box, z cyklistiky krasojazda, hádzaná, ľadový hokej (od roku 1993 samostatný HC Dukla), jachting, jazdectvo, kick-box, orientačný beh, silový trojboj, skialpinizmus, spoločenské tance, stolný tenis, šach, šerm, športová gymnastika, triatlon, veslovanie a volejbal.
Olympijská hrdosť: 5 zlatých spomedzi 14 medailí
Slávu Slovenska šírili mnohí vynikajúci športovci oboch Dukiel, tej spod Urpína i tej spod hradu Matúša Čáka. Na vrchole pomyselnej pyramídy sú olympijskí víťazi a medailisti z tejto vrcholnej prehliadky športového výkvetu sveta. V intenciách terajšej subordinácie vo VŠC patria do bilancie Dukly počínajúc cyklistom Antonom Tkáčom (šprint na OH 1976 v Montreale) piati olympijskí víťazi. Ďalšími sú futbalista František Kunzo (OH 1980 v Moskve), atlét Jozef Pribilinec (OH 1988 v Soule v chôdzi na 20 km), vodní slalomári Michal Martikán (OH 1996 v Atlante na kanoe) a Elena Kaliská (OH 2004 v Aténach na kajaku). Celkom získalo 12 športovcov Dukly 14 olympijských medailí. Okrem „zlatých“ to doteraz boli: moderný päťbojár Bohumil Starnovský (člen strieborného družstva na OH 1976 v Montreale), džudista Vladimír Kocman (tretí na OH 1980 v Moskve), atlét Jan Železný (na OH 1988 v Soule strieborný v hode oštepom), skokani na lyžiach Jiří Parma a František Jež (členovia bronzového družstva na zimných OH 1992 v Albertville), športový strelec Jozef Gönci (dvakrát bronzová medaila v malokalibrovke na OH 1996 v Atlante a OH 2004 v Aténach), rýchlostný kanoista Slavomír Kňazovický (strieborný na OH 1996 v Atlante na kanoe), Michal Martikán (strieborný na OH 2000 v Sydney a OH 2004 v Aténach na kanoe).
Svetoví rekordéri z Dukly
Z členov Dukly boli doteraz siedmi svetovými rekordérmi. Najčastejšie „lámali“ hranice ľudských možností atléti. Chodec Jozef Pribilinec spolu s najlepšími svetovými výkonmi na neolympijských tratiach má 22 záznamov. Oštepár Jan Železný z piatich rekordov novým modelom počas členstva v banskobystrickej Dukle prekonal dva. Chodci Pavol Blažek a Roman Mrázek utvorili po jednom rekorde. Zo športových strelcov raz Adolf Jakeš v malokalibrovke a dvakrát Jozef Gönci vzduchovou puškou a malokalibrovkou vyrovnali neoficiálne svetové rekordy. Vzpierač Ján Trnka bol držiteľom juniorského rekordu. Spomedzi trénerov a funkcionárov Dukly boli v čase aktívnej športovej činnosti svetovými rekordérmi dvaja atléti – bežec Dušan Čikel a chodec Ladislav Moc.
Fenomenálny oštepár Jan Železný začal svoju obdivuhodnú športovú dráhu v Dukle Banská Bystrica, pre ktorú získal bronzovú medailu na MS 1987 v Ríme a striebornú medailu na OH 1988 v Soule, z piatich svetových rekordov utvoril dovtedy dva. Neskôr ako člen českých klubov sa stal trojnásobným majstrom sveta a trojnásobným olympijským víťazom.
Autor: H
