A napriek tomu, že mnohé majú za sebou desiatky rokov, sú vyblýskané, akoby práve zišli z výrobného pásu.
Keď sa vyberiete z Banskej Bystrice po Partizánskej ceste až na výpadovku do Brezna, stačí odbočiť doľava a prídete k budove, na pohľad ničím významnej. Je to bývalé čerpadlo pohonných hmôt niekdajšieho bystrického ČSAD. Ale keď otvoríte dvere, nechcete veriť vlastným očiam. Ste v motorkovom kráľovstve.
Začalo sa to v roku 1992, keď sa spojilo niekoľko nadšencov z Banskej Bystrice, milovníkov veteránov, automobilov i motoriek. Už vtedy hľadali priestor, kde by si mohli uložiť svoje exponáty.
Niečo sa im aj získať podarilo, no po nejakom čase odtiaľ dostali výpoveď.
Všetko sa zmenilo pred dvanástimi rokmi, keď Veterán klub Banská Bystrica získal terajšie priestory. Hoci už aj tie im prestávajú stačiť.
Od kolobežky po Harleya
Vojdete dnu a neviete, na čo sa skôr pozerať. Stojí tam motorka vedľa motorky. Na podlahe, na policiach, visia i na stenách, pod stropom. Medzi nimi aj doslova čudá. Napríklad plne funkčná motorizovaná kolobežka, ktorej v päťdesiatych rokoch vyrobili v Československu len niekoľko exemplárov.
Na polici vedľa nej ďalšia rarita. Americký Indián zo začiatku minulého storočia. A potom čosi, nad čím zapiští srdce aj tomu, kto ani motocyklovým nadšencom nemusí byť – legenda menom Harley Davidson. Potom ďalšie zvučné názvy: Norton, Ariel, NSU, BMW, Premier, Wictoria, Raleigh, Zünndap.
Ako tieto stroje, ktoré priam žiaria chrómom a jasnými farbami, získali?
„Rôzne“ – hovorí predseda klubu Ivan Dedina. „Väčšinou niekto z členov nášho klubu získal len časť motorky. Povedzme rám. Zvyšné diely pozháňal po burzách, od zberateľov. A čo nebolo možné získať, jednoducho sme vyrobili.“
Členovia klubu (v súčasnosti je ich štvrť stovky) majú totiž najrôznejšie profesie. Sú medzi nimi automechanici, lakovači, autoelektrikári, sústružníci, atď. Vedia si teda poradiť, každý prispeje svojím dielom.
Niektoré postupy si požičali od leteckých modelárov. Nápisy a rôzne nálepky vyrábajú takým istým spôsobom ako oni. Len sú "trošku" väčšie. Pravda, najprv je potrebné získať technickú dokumentáciu, obrázky originálneho vzhľadu, fotografie. Renovácia trvá stovky hodín. Ale výsledok je často prekvapujúci. Ako keby ste sa pozerali na úplne nový stroj. A cena? O tej Ivan Dedina radšej ani nechcel hovoriť.
Fenomén s názvom skúter
Ivana Dedinu sme sa opýtali, na ktoré exponáty sú momentálne v klube najviac hrdí.
„Podarilo sa nám získať“ – odpovedá – „niekoľko motoriek Čezeta 175 Skúter. Začali ich vyrábať v roku 1956 a navrhol ich konštruktér inžinier Koch. Na tú dobu to bolo veľmi pokrokové, čiastočne kapotované jednostopové vozidlo a dodnes prekvapujú jeho elegantné tvary.“
Skúter vraj volali aj „divadelná motorka“. Preto, lebo dámy mali povolené sadnúť si na sedadlo aj bokom, keď mali oblečenú róbu do divadla. Dokonca na takýto posed dovolili policajti aj výnimku. Ale platila len pre skútre.
V múzeu majú už jeden skúter dokončený, na druhom práve pracujú.
Hrdí sú i na ďalší nový prírastok, Morton Comando 750 S, ale i na veľmi pekne zrenovovaný Manet. Manetov majú aj viac. Bárs by nie. Však týchto strojov vyrobili v Považských strojár-ňach v Považskej Bystrici v rokoch 1947 až 1951 neuveriteľných 47 285 kusov! Vymysleli pre ne i slogan: „V zime v lete na Manete!“ (ku ktorému posmeškári dodávali: „Reumu dostanete!“). Alebo iný slogan hovoril, že Manet by mal mať každý Slovák. Ktovie... Keby ho ešte zopár rokov vyrábali, možno by to bolo skutočnosťou. A Talianom by aj s ich Vespou ovísali nosy...
Známe aj neznáme
Hoci o múzeu motoriek – veteránov na okraji Banskej Bystrice často nevedia ani samotní Bystričania, na návštevnosť sa v ňom sťažovať nemusia. Ročne ho navštívia stovky ľudí.
„Chodia sem nielen motoristickí nadšenci“ – vysvetľuje Ivan Dedina. „Často sa o múzeu dozvedia od známych, to, že existuje, si nájdu na internete. Veľa sem chodieva aj cudzincov. Mali sme tu Nemcov, Poliakov, dokonca i Holanďanov.“
O múzeu teda jedným dychom môžeme povedať, že je známe a zároveň aj neznáme. No nie sú v ňom len motorky. Nájdete v ňom trofeje od známych motocyklistických pretekárov, zbierku literatúry, drobné dobové predmety. A vence víťazov. Tie posledné pribudli po známom motocyklovom pretekárovi Petrovi Moravíkovi zo Žiaru nad Hronom. Tým si chce múzeum plniť aj ďalšiu funkciu – venovať sa legendám slovenského motocyklistického pretekárstva.
