BLÍŽIACA SA ZIMA a tuhé mrazy sú obdobím, ktoré bezdomovci určite "nemusia". Pre život vtedy vyhľadávajú kadejaké miesta.
Neraz kanály či provizórne závetria kdesi v lese. Prípady z uplynulých zím, keď sa v médiách objavovali správy o zamrznutých ľuďoch, nenechali azda nikoho chladným. V Bratislave preto vyrástlo dočasné stanové mestečko, ubytovanie, i keď provizórne, poskytovali aj iné mestá po celom Slovensku. Obdobie, keď teplomer ukazuje mínusové hodnoty, je tu opäť. Aj preto sme zisťovali, ako vyzerá situácia v Banskej Bystrici.
Celý rok
„O túto skupinu občanov sa totiž staráme celých 365 dní v roku, nielen v zime“, hovorí Karol Langstein, vedúci referátu sociálnej pomoci Mestského úradu v Banskej Bystrici. „To je filozofia nášho mesta a neštátnych subjektov.“
Rodiny s deťmi, ktoré sa ocitli v núdzi, môžu v meste pod Urpínom využívať zariadenie núdzového bývania Kotva. Samostatne žijúci, samozrejme ak chcú, môžu získať strechu nad hlavou vo Večierke, zariadení Nádej, Šanca, Prístave či v Dome núdznych. Mesto pritom úzko spolupracuje so Slovenským Červeným krížom a charitou.
Miest je dosť
Miest, kde ľudia môžu zložiť hlavu, majú v súčasnosti dosť. I keď aj to je relatívne. Pre tieto skupiny obyvateľstva to asi nikdy platiť nebude.
Karol Langstein hovorí: „Nikdy ich nie je dosť. Keby sme však riešili výlučne územie mesta, tak momentálne áno. My však pomáhame a zaoberáme sa prípadmi z celého regiónu. Pokiaľ ide o rodiny s deťmi, tam sme prísni a nekompromisní. Rodiny musia na území nášho mesta žiť najmenej päť rokov, respektíve jeden z rodičov tu musí byť tri roky zamestnaný.“
Zodpovedný za svoj život je každý sám
Karol Landstein tvrdí, že aj v Bystrici, tak ako napokon na celom Slovensku, žijú ľudia, ktorým sa pomôcť jednoducho nedá. Sami a dobrovoľne si totiž vybrali ľahšiu cestu. Zaplatiť za noc pätnásť korún ešte stále považujú za prehnaný luxus a zbytočne vyhodené peniaze. Pustiť ich dolu hrdlom kdesi na stanici však považujú za absolútne prirodzené.
„Každý sa môže demokraticky a slobodne rozhodnúť, ako so svojim životom naloží. Pripúšťam, nikto nevie, čo nás v ňom stretne. Ale každý je za ten svoj zodpovedný sám. Čakať na to, ako mu pomôže štát, charita a sociálne zariadenia, a o nič sa nepostarať, je málo. To obdobie sa totiž pred osemnástimi rokmi definitívne skončilo. Spomeniem konkrétny prípad staršej ženy, ktorá žije v lese na Suchom vrchu pri Banskej Bystrici. Párkrát sme za ňou aj v sprievode mestskej polície boli, vysvetlili sme jej, na aké dávky má nárok, o čo a kedy môže požiadať. Zbytočne. Je rozhodnutá žiť tam a spôsobom, aký jej vyhovuje. Donútiť niekoho nasilu vybočiť zo zabehaných koľají je proti ľudským právam."
Zima alebo teplo, všetko jedno
V B. Bystrici je v súčasnosti okolo 350 ľudí, ktorí pomoc potrebujú. Päťdesiat až sedemdesiat z nich však pomocnú ruku od mesta nikdy neprijme. Rozhodli sa tak sami. A v týchto prípadoch je dokonca úplne jedno, koľko stupňov ukazuje teplomer.
