Okresný súd ju oslobodil. Kauza sa však ešte neskončila.
Evu obžalovali, že v priebehu roka 2005 až do vlaňajšieho mája neprimerane trestala svojho syna Jaroslava (2002). Bila ho tupými predmetmi po zadočku, nohách a rukách. Okrem pomliaždenín mu spôsobila aj ľahký otras mozgu. Zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali štrnásť dní liečenia. Tak mala spáchať trestný čin týrania osoby blízkej a zverenej a hrozilo jej väzenie od troch do osem rokov. Obžalovaná vypovedala, že dieťa je hyperaktívne, čo zistili, keď mal Jaroslav dva a pol až tri roky. Na jeho správanie ju upozornili aj v škôlke. Preto s ním často chodila po lekároch. Napriek tomu ho nikdy fyzicky netrestala. V škôlke ju nikdy neupozornili na stopy po bití a vylúčila, že by sa násilnícky k jej synovi správal aj jej druh. Stopy po zraneniach, ktoré odštartovali trestné stíhanie, podľa nej dieťa utrpelo pádom zo schodov. Násilné správanie sa voči synovi nepotvrdil ani jeden zo sudov, vedľa ktorých Eva V. býva v sociálnej ubytovni aj s druhom a synom. Až na jedného, ktorý však poukazoval na Evinho druha. Súd však zistil, že tento svedok má problém s druhom pani Evy. Súd tiež zistil, že trestné stíhanie začali na základe správy detskej lekárky a len podľa tejto správy súdny znalec z odboru chirurgia - traumatológia vypracoval znalecký posudok. V ňom síce tvrdil, že modriny mohli vzniknúť kontaktom rukou alebo nejakého tupého predmetu, no pripustil, že aj iným spôsobom. Znalec zároveň svoje závery prispôsobil zisteniam v spise a najmä tomu, že dieťa utrpelo otras mozgu, čo bolo podnetom na trestné stíhanie.
Lenže detská lekárka, ktorá dlhoročne chlapca ošetruje, vysvetlila - pri vyšetrení malého Jaroslava otras mozgu nezistila. Vysvetlila, že išlo o nedorozumenie v preklepe, z ktorého znalec vyvodil, že mohlo ísť aj o otras mozgu!
Okresný súd sa po zvážení všetkých dôkazov rozhodol Evu V. spod obžaloby oslobodiť. Prokurátor sa odvolal. Má za to, že vina obžalovanej je dostatočne preukázaná. Rozhodovať preto bude až krajský súd.