Článok pokračuje pod video reklamou
Podľa nemenovaného denníka medvede už najmenej dva týždne spia. Zrejme cirkusové, tie premnožené, drzé a pomaly domestikované to ešte ani nenapadlo.
Pred pár dňami za bieleho dňa si to statný asi 120-kilový predátor našich lesov struhol krížom cez hradskú, tresol labou po pletive na horárovej záhrade, ktorý býva na začiatku Michalovej, a preskočil. Celé to videl polhorský horár Falťan a pár ľudí z Brezna, ktorí práve prechádzali v motoráčiku o jednom vagóne traťou nad záhradou.
Očitý svedok v lesníckej uniforme promptne zareagoval. Zavolal kolegovi Jarovi, či vie, akú má návštevu. Samozrejme, nemohol tušiť, lebo bol aj s manželkou v Bratislave. Hnedý a čulý ursus napokon ušiel spať do hory. Ľudí opäť nahlodal strach. V Michalovej doteraz nie, ale v Pohronskej Polhore už nejaký čas pozorujú, že sa medvede čoraz smelšie objavujú na miestach, kam si donedávna netrúfli ani omylom. Pani Edita Vlčková s kamarátkou sú veľké hubárky. „Odkedy som našla rozhrabané mravenisko, kam si chodí na proteíny, bez petárd sa do hory nepúšťame. Ona nosí šibalky, lebo fajčí, ja muníciu. V októbri ho videli úplne blízko nad domami na konci uličky, kde je obecný úrad. Ja ešte nie. Ale v Tatrách sa mi podarilo. Ja na horskom chodníku medzi Popradským plesom a on o kilometer nižšie oberal čučoriedky. Až mi krv stuhla. Ešteže som mala dobré topánky. V momente som bola na Štrbskom…!“ Podľa pani Edity a rád, ktoré má od poľovníkov, v hore treba bežať pred medveďom po boku kopca. On je ťažký a nezvládne to, začne ho vraj váľať nadol. Naopak by to asi nefungovalo!
