Článok pokračuje pod video reklamou
Nedávno sa vrátila z Filipín zo súťaže Miss Earth – súťaže o najkrajšiu dievčinu Zeme.
Prezradíme, že jej najobľúbenejším jedlom je bravčové s kapustou a knedľou, tancuje v Lúčnici, študuje v Bratislave na vysokej škole, v zime sa preháňa na bežkách, v lete na bicykli a zaujíma sa o salsu. Po návrate na Slovensko (medzitým už však s Lúčnicou stihla obehnúť kus sveta) nám poskytla rozhovor.
Pokiaľ sme dobre porozumeli, súťaž sa konala na Filipínach, v Quezon City, ale zároveň aj vo Vietname. Naozaj?
- Súťaže sa zúčastnilo 88 dievčat z celého sveta a počas celých troch týždňov sme boli rozdelené do troch skupín. Každá skupina mala iný program a niektoré dievčatá na pár dní navštívili aj Quezon City a Vietnam. Ale hlavným dejiskom súťaže bolo hlavné mesto Filipín Manila.
Česká kandidátka Eva Čerešňáková sa posťažovala, že program bol až príliš nabitý. Ako ste ho vnímali vy?
- To tvrdím aj ja. Naozaj až príliš nabitý. Budíček sme mávali väčšinou zavčasu okolo šiestej-siedmej a na hotel sme sa vracali neskoro večer okolo jedenástej až polnoci. Pre Filipíncov je typické nedodržiavať dohodnutý čas a to ma dosť rozčuľovalo. Nikdy sme neodchádzali načas, ale vždy minimálne o hodinu neskôr, ako bolo plánované. Program bol síce nabitý, ale pre mňa nie až taký zaujímavý. Dookola samé módne prehliadky, fotenia a sprievody po dedinách. Stále sa usmievať, mávať do kamery a pózovať, vtedy som si uvedomila, že to nie je pre mňa.
Môžete nám priblížiť atmosféru súťaže? Ako na vás zapôsobili najkrajšie dievčatá Zeme?
- Stretnúť toľko dievčat zo všetkých kútov sveta bolo veľmi zaujímavé. Nestretla som tam jednu, ktorá by nebola milá a priateľská. Niektoré z nich brali súťaž veľmi vážne, ale spoznala som aj veľa takých, ktoré to brali viac športovo a s nadhľadom. Práve s týmito som si najviac rozumela.
Mali ste vôbec čas vychutnať tamojšiu krajinu? Skúsili ste aj tradičné miestne jedlá? Asi to nebolo vaše obľúbené bravčové...
- Na Filipíny som sa veľmi tešila, no, žiaľ, popri nabitom programe nám veľa času na spoznávanie krajiny nezostalo. Väčšinu času sme trávili v Manile a keď sme cestovali mimo mesta, krajinu som mohla pozorovať len cez okno autobusu. Keďže súťaž Miss Earth sa niesla v environmentálnom duchu, navštívili sme zopár pekných vidieckych oblastí. V jednej z nich som sa učila hrať golf.
Strava bola veľmi pestrá. Najčastejšie som si vyberala morské jedlá, ktoré doma nemôžem mať tak často. Z tradičných filipínskych jedál som ochutnala rybu v marináde, ktorá mi veľmi chutila. Filipínci vedia veľmi chutne upraviť mäso a vyskúšala som niekoľko druhov exotického ovocia, ktoré som nikdy predtým nejedla.
Titul Miss Earth si do Kanady odniesla Jessica Trisko, porota udelila aj tituly Miss Air do Indie, Miss Water do Venezuely a Miss Fire do Španielska. Vám sa neušiel ani jeden z nich. Nemrzí vás to?
- Nie, vôbec nie. Každá skúsenosť je vraj dobrá, aká bola táto? Určite to beriem ako dobrú skúsenosť. Po tejto súťaži som si viac uvedomila, čo je pre mňa skutočne dôležité a čo v živote nechcem robiť. Chcem sa naďalej naplno venovať štúdiu, po– pritom tancovať a viem, že nechcem pôsobiť v oblasti modelingu.
Ešte predtým ste s Lúčnicou odcestovali so Austrálie a Číny. Tlieskali vám na Taiwane, v Šanghaji, v Sydney aj Melbourne. Pekne sa to počúva. Niektorí vám taký zemepis na vlastnej koži možno aj závidia. Ale aké je to – prežiť ho na vlastnej koži, aj s nervozitou a vysedávaním v lietadle?
- Naše turné sa začalo v Hongkongu, pokračovalo v Šanghaji, na Taiwane a skončilo sa v Austrálii. Počas štyroch týždňov sme leteli asi dvanásťkrát. Bol to jeden úžasný mesiac, počas ktorého sme nielen vystupovali, ale sme aj mali možnosť spoznať tieto zaujímavé krajiny.
Ktorá krajina na vás najviac zapôsobila, Čína alebo Austrália?
- Najviac Austrália. Možno preto, že Čínu a Taiwan sme s Lúčnicou navštívili už druhýkrát a v Austrálii som nikdy predtým nebola. Melbourne a Sydney sa mi veľmi páčili, ale aj Hogkong mal svoje čaro.
Priniesli ste si niečo odtiaľ? Na koho ste najviac mysleli?
- Priniesla som si veľa vecí, hlavne na oblečenie. Najviac som myslela na môjho priateľa, ktorý mi veľmi chýbal.
Na čo ste sa najviac tešili pri návrate?
- Na priateľa, na rodinu, na kamarátov. No veľa som si ich neužila, pretože po návrate z Austrálie som doma bola len šesť dní a odcestovala som na Filipíny.
Vy zároveň v Bratislave študujete na vysokej škole. Ako to všetko možno zvládnuť?
- Čím viac toho človek má, tým viac toho stíha. A tak je to aj so mnou. Ale teraz som mala trochu aj šťastie, že profesori v škole boli ochotní akceptovať moju veľkú absenciu a nemusela som prerušiť ročník. Tak teraz doháňam, čo som zameškala.
