Celkom otvorene hovorí, že sa vypracovala. Obrázky dreveníc, nad ktorými presedela celé hodiny a týždne, neboli spočiatku také, ako sú dnes.
„Keď niečo robíte, buď sa zdokonalíte, alebo ostanete na tej istej rovine. „Janka Schvarcbacherová (40) z Hornej Lehoty chcela byť pôvodne veterinárkou. Vtedajšia lekárska komisia jej však v podstate vybratú školu "zatrhla". Vzhľadom na vrodenú vývojovú chybu nedostala odporúčanie. Ako „protihodnotu“ jej ponúkli aranžérstvo. Nemala síce ani potuchy, o čo ide, bola však taká nahnevaná, že súhlasila. Vďaka tomu, že odmalička rada kreslila a aranžérstvo je prinajmenšom o estetickom cítení, dopadlo to dobre. Škola ju bavila. Potom prišiel vážny život. Vydala sa a od roku 1992 podniká. Začala sa venovať ľudovoumeleckej tvorbe viac a so širším záberom. K obrázkom slovenskej ľudovej architektúry pribudli zátišia s kvetmi, krajinky, ale tiež pamiatkové predmety z dreva, a množstvo milých drobností. Janka Schvarcbacherová, druhá Najúspešnejšia živnostníčka roku 2007, matka štyroch detí, si na svojej záľube vybudovala existenciu. „Že sa moje práce páčia ľuďom, je síce radosť sama o sebe, potrebujem však aj zarobiť. Dcéra stredoškoláčka denne dochádza do B. Bystrice. Mesačne minie z rodinného rozpočtu 2-3–tisíc korún. Je najstaršia, Šimonko má iba desať mesiacov. Všetky deti potrebujú jesť, byť obuté, oblečené. Prosto, ak človek nechce kradnúť, musí pracovať. A keď chce robiť poctivo, peniaze za ním samé neprídu. Pritom vyrábam veci, s ktorými treba ísť von, medzi ľudí. Je to sezónna záležitosť. K Veľkej noci pripravujem maľované kraslice, v lete chodíme na predajné trhy remesiel, do skanzenov, do Zuberca, do Martina, na Podroháčske slávnosti.“
Na otázku, na čo potrebné už našetrila, povedala: "My šetríme stále. Staviame dom. Už v ňom bývame, ešte nie je omietnutý, ale konečne mám dielňu. Predtým som to robila v kuchyni, v obývačke, na chodbe, aj tam, kde sme spali. Dielňa bola všade. Teraz mám ateliér 5x6 a všetko pokope!“