V Predajnej bolo napríklad vo zvyku variť ten deň jedlá z kvaky, v Brezne sa konal jarmok. Ten tohtoročný trochu poprášil sneh, ale len zľahka, ako keď cukrujú koláče. Fontánu na námestí obtočili stánky, v podstate nič nové, iba rovnakého zasa o niečo viac. Akurát sa objavil alchymista, mluvil česky a núkal zlato. Inak fakt ako v tej pesničke … vždycky v tom istom meste, stále na tom jednom miéééste. Samé záclony, poľské hune, oravské premrštené ceny, čiapky, šály, svetre, tepláky, ťažké flanelky do postele, drevené korytá na svine. V závetrí na parkovisku za Jednotou sa pilo na kilá, tiekli klobásy. Ľudia kupovali a kupovali, kšeftári sa radovali a radovali… Eufória opadne, až keď tí prví zistia, o koľko ich tí druhí ošklbali. Lebo aj to odjakživa patrí k jarmoku!