Od zriadenia vrcholového športu v rezorte bývalej Čs. armády v roku 1967 až po terajší útvar, podliehajúci Ministerstvu obrany SR, uplynulo len 40 rokov.
Za ten čas získali športovci Dukly 14 olympijských medailí. Pri jubileu Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica (od roku 2006 aj s Trenčínom) po európskych a svetových šampionátoch teraz bližšie o účasti na olympijských hrách.
Najviac olympionikov
má atletika
Vôbec prvými olympionikmi boli v roku 1968 dvaja športovci: na zimných OH v Grenobli štartoval lyžiar – zjazdár Jaroslav Janda a na letných OH v Mexico City hral futbalista Ladislav Petráš. Odvtedy štartovalo na doterajších olympiádach 128 vojenských športovcov v 16 športoch, pričom ide o spoločný počet Dukiel z B. Bystrice i Trenčína.
Jednotlivé športy mali doteraz tieto počty olympionikov: atletika 29, cyklistika 17, biatlon 13, vodný slalom 11, lyžovanie a rýchlostná kanoistika po 10, džudo 8, vzpieranie 7, moderný päťboj a zápasenie po 5, ľadový hokej 4, plávanie 3, futbal, športová streľba a športová gymnastika po 2 a jachting 1.
Dvanásť športovcov
získalo 14 medailí
Kto najviac šíril olympijskú slávu športovej Dukly? Prvým olympijským víťazom bol cyklista Anton Tkáč v šprinte v Montreale 1976. Na rovnakých OH bol Bohumil Starnovský členom strieborného družstva moderných päťbojárov. Futbalista František Kunzo hral vo víťaznom mužstve ČSSR na OH 1980 v Moskve. Na tých istých OH získal džudista Vladimír Kocman bronzovú medailu v ťažkej hmotnosti.
Atlét Jozef Pribilinec došiel víťazne do cieľa chodeckej „dvadsiatky“ na OH 1988 v Soule. V tomto juhokórejskom meste získal striebornú medailu ďalší atlét Jan Železný v hode oštepom. Na doteraz jedinej medaile zo zimných OH sa podieľali Jiří Parma a František Jež ako členovia bronzového družstva skokanov na lyžiach roku 1992 v Albertville. Na OH 1996 v Atlante po prvý raz pre samostatné Slovensko získali vojenskí športovci tri medaily: zlatú Michal Martikán vo vodnom slalome (C-1), striebornú v rýchlostnej kanoistike Slavomír Kňazovický (C-1) a bronzovú Jozef Gönci v športovej streľbe v ľubovoľnej malokalibrovke na 60 rán.
Dvakrát bol „strieborný“ singlkanoista Michal Martikán na ďalších OH 2000 v Sydney a OH 2004 v Aténach. V Aténach opäť vystrieľal bronzovú medailu Jozef Gönci, avšak vo vzduchovej puške na 60 rán. Vodná slalomárka Elena Kaliská (K-1) bola po súťaži vo vodáckom areáli Helliniko pri Aténach dekorovaná zlatou medailou ako vôbec prvá Slovenka v histórii.
Päť olympijských víťazov
z armádnej Dukly
Päť olympijských víťazov spomedzi 12 držiteľov 14 olympijských medailí – to je vrchol pyramídy, predstavujúcej doterajších 805 medailí športovcov Dukly z OH, MS, ME a najväčších svetových vojenských súťaží. Najpádnejší dôkaz životaschopnosti najvýznamnejšieho piliera slovenského športu vo svetovej konkurencii. Rovnaké očakávania sú spojené i s vystúpením reprezentantov Dukly na OH roku 2008 v Pekingu.
S výškarom na čele
za najvyššími métami
Siedmy rok je úspešným riaditeľom VŠC Dukla Ľubomír Roško.
Športovci VŠC Dukla v prvých siedmich rokoch nového storočia medailami z olympijských hier, majstrovstiev sveta a Európy, aj úspechmi z ďalších vrcholných svetových športových podujatí skvele nadviazali na svojich predchodcov v AS, ASVŠ a AŠK.
Na dobrom období okrem špičkových športovcov má zásluhu tiež manažment, kolektív pracovníkov vo všetkých zložkách centra. Práve toľko je od roku 2001 riaditeľom VŠC Dukla PaedDr. Ľubomír Roško.
Terajší riaditeľ bol výborným skokanom do výšky, teda vyprofiloval sa v atletike – kráľovnej športov, i keď začínal s basketbalom. Ľubomír Roško, hoci sa narodil v Kremnici, pochádza zo Žiaru nad Hronom, odkiaľ prešiel cibriť svoj talent na Internátnu športovú školu do Banskej Bystrice. Počas vysokoškolského štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave štartoval za Sláviu UK. Pod vedením výškarského experta docenta Jaromíra Šimonka sa vypracoval až na osobné maximum 225 centimetrov (Berlín 1987). V Dukle Banská Bystrica, kde narukoval v roku 1987, už svoje výkony flopom nezlepšil, iba vyrovnal osobný rekord (Budapešť 1988). Bol šesťnásobným majstrom Slovenska, raz ako dorastenec (1980) a päťkrát medzi mužmi v rokoch 1984, 85, 86, 89 a 1990.
Na vlastnej trénerskej dráhe v Dukle viedol viacerých výškarov, spomedzi ktorých mali reprezentačnú úroveň Róbert Ruffíni (osobný rekord 234 cm), Róbert Leitl (221 cm), Radovan Mišík (221 cm). Jeho zverenkami boli i výškarky Alena Varcholová (193 cm) a Mária Melová (196 cm) prv než odišli do Česka, resp. Nemecka. Roškov trénerský rukopis mala aj viacbojárska Marcela Podracká, ktorá súčtom 6046 bodov z ME 1994 v Helsinkách doteraz drží slovenský rekord v sedemboji. Svoje kvality uplatnil neskôr ako hlavný tréner atletiky. V rokoch 1998 až 2005 bol členom výkonného výboru SAZ. Ako organizátor má zásluhu na vzniku i prosperovaní medzinárodného výškarského mítingu od roku 1993 pod názvom Banskobystrická latka, najnovšie Európa SC High jump meeting.
Zo svojich 45 rokov pôsobí Ľubomír Roško už dvadsať v Dukle, z nich sedem na riaditeľskom poste. Práve v tom období vybojoval viacero úspešných bojov o existenciu AŠK, následne VŠC Dukla, o perspektívu vojenského špičkového športu na Slovensku. Výsledkami si športovci rezortu Ministerstva obrany SR ešte viac upevnili vedúce postavenie spomedzi centier reprezentácie na Slovensku. Obrazne možno povedať, že s výškarom na čele smerujú za najvyššími métami.
Pri jubilejnej „40“ Dukly riaditeľ Ľubomír Roško povedal: „Môžeme sa s hrdosťou obzrieť za úspešnou cestou cez štyri desaťročia, na ktorej naši vojenskí športovci od roku 1967 vynikajúco reprezentovali bývalé Československo a od roku 1993 samostatnú Slovenskú republiku.
Na tomto mieste by som vyjadril uznanie jednak svojím predchodcom, ako aj generáciám športovcov, ich trénerom, realizačným tímom, vojakom aj civilným zamestnancom, všetkým, ktorí pomáhali a tvorili servis počas doterajších štyridsiatich rokov na splnenie hlavného cieľa a poslania Dukly – výchovu špičkových reprezentantov.“
