Snehu v ich dedine navialo toľko, že rozmýšľali, či by nebolo lepšie vytiahnuť zo stodôl dlhoročným prachom zapadnuté sane a priahať do nich kone lesnej správy.
Navyše, prišli mrazy. Mrzlo, až prašťalo. Mráz cítil na vlastnej koži. Oziabalo ho. Prešľapoval v tenkých vyšliapaných poltopánočkách, ktoré by sa hodili na nedeľnú špacírku po námestí, nie do snehu vyše kolien. Za nechty mu zachádzal mráz. Napriek tomu vytrvalo vyčkával. Len občas vykukol spoza rohu šopy, za ktorou sa skrýval.
Možno by sa na to nikdy v živote neodvážil, ale keď pred chvíľou v krčme počul ako chlapi pri pive a poldeci klebetia, že ten starigáň, za ktorého šopou teraz striehne, má doma naskývražených aspoň stotisíc, nedokázal odolať. Toľké peniaze! Načo budú vetchému starcovi? Zoberie si ich do hrobu? Dobre ho poznal. Odmalička. Starý mu vždy pripadal byť rovnako starý. A rovnako žgrlošský. Nikdy si nič nedoprial. Ani len poldeci a pivo si sám nekúpil. Zakaždým od chlapov pýtal, aby mu zaplatili. Radšej asi aj hladoval, akoby si mal kúpiť poriadnu stravu. A on, mladý, peniaze tak veľmi potrebuje! Veľmi súrne a hneď teraz!
V dome bola tma. Starý nechodil. Asi sa zasedel v krčme. Nedokázal sa rozhodnúť. Má sa vbehnúť do domu a všetko to tam poprehadzovať, kým sa starý vráti? Alebo počkať, kým starý príde, zaľahne, zaspí a potom tichučko, po špičkách prehľadať všetky skrýše? Ktovie, kde to môže mať? V kredenci? V skrini? V posteli? A nebolo by lepšie natiahnuť si niečo na hlavu, aby ho starý nespoznal a trošku ho pritisnúť, nech dá peniaze? To by ich nemusel ani hľadať. Bolo by to tak oveľa jednoduchšie.
Váhal. Posledné dva varianty sa mu nepozdávali. Čo ak sa starý zobudí? Čo ak ho spozná? To by bolo všetko v zadku! Určite by ho čakala basa!
Triaslo ho zimou. Cítil, že to tam dlhšie nevydrží. Ale peniaze potreboval. Veľmi ich potreboval. Nielen preto, že o pár dní mali byť Vianoce a on nemal ani halier.
Na jar sa vybral do mesta. S tým, že si tam určite nájde robotu. Takú, z ktorej by si mohol dovoliť všetko, po čom túžil. Značkové džínsy, motorku. Všetko!
Robotu si našiel. Aj ubytovňu. Ale všetko sa obrátilo proti nemu. Kamaráti, ktorí ho predtým pozývali na pivo, sa ukázali byť chrapúňmi. Obrali ho o všetko. Zvyšok minul na hracích automatoch. A ešte si aj požičal. Zadlžil sa. Peniaze mu najprv požičiavali ochotne. Ale keď ho z roboty vyrazili kvôli pijatike a nemohol si nájsť inú prácu, začali byť dotieraví. Peniaze musel vrátiť. Urýchlene. Už dostal aj bitku. Na výstrahu. Vedel, že skutočné nepríjemnosti by ho ešte len čakali. Bolo mu jasné, že by si ho našli aj tu, v rodnej dedinke, hoci aj zaviatej snehom.
Triaslo ho zimou a stále váhal. Najviac sa mu pozdával prvý variant. Ale čo ak sa starý vráti? Dokedy bude sedieť v krčme? Možno by bolo dobré pozrieť sa, či tam stále sedí.
Rozhýbal premrznuté nohy a zakrádal sa ku krčme. Ukradomky, cez mrazom vymaľované okno, nazrel dovnútra. Starý bol tam. Sedel v kúte sám, pri nedopitom pive. Asi sa od neho tak rýchle neodtrhne. Je čas.
Nebolo zamknuté. Starý nikdy nezamykal. Zažal svetlo. Pustil sa do horúčkovitého hľadania. Najprv prehľadával kuchyňu. Spočiatku pookrial. V hrnci na skrinke našiel kľúč. Pasoval do plechovej skrinky v kredenci. Na jej dne ležala peňaženka. Na prvý pohľad tučná, vypasená. Určite v nej budú peniažteky, s ktorými vyplatí dlhy a bude po problémoch! Ešte zostane aj na Vianoce. Dačo kúpi pod stromček mame, aj na stravu jej konečne dá. A za zvyšok kúpi niečo pre seba!
S roztrasenými rukami rozopol peňaženku. V prvom momente sa mu pri pohľade na záľahu stokorunáčok rozšírili zreničky. Potom sa zarazil. V peňaženke bolo odhadom tak dva, dva a pol tisíc! Kde je tých stotisíc?
„Čo tu robíš?“
Hlas ho prekvapil, zarazil, prikoval k podlahe. Peňaženka mu od úľaku vypadla z rúk. Obzrel sa. Vo dverách stál starý.
Stŕpol len na okamih. Potom zareagoval. Päsť vyletela. Dopadla rovno doprostred zvráskavenej tváre. Starec zakvílil, zapotácal sa a klesol na vyšliapanú kuchynskú dlážku. Vzápätí sa prevalil a štvornožky, na starca až príliš svižne, liezol do predsiene. Dostihol ho niekoľkými skokmi a nabral kopancom pod rebrá. Jeden kopanec nestačil. Až po troch - štyroch starý klesol hruďou a bruchom na zem. Ťažko zdýmal.
Pud mu radil zutekať. Chcel len prekonať prekážku. Tú, ktorá mu zahatala únikovú cestu. Teraz mal únikovú cestu voľnú. Starý už dvere uvoľnil, bezvládne ležal na zemi. Ale čo dlhy? A tých stotisíc? Starému ich nenechá! Nedovolí, aby ich vzal do rakvy! Musí ich mať. Aj keby ich mal z neho vytĺcť!
Starký stenkal. Snažil sa postaviť na všetky štyri, ale ruky a nohy ho nepočúvali. Za golier ho odvliekol do izby. Čudoval sa, aký je ľahučký. Bez toho, aby príliš napínal sily, ho zodvihol a hodil na posteľ.
„Peniaze! Kde máš peniaze, ty starigáň?“
„Nepoviem! Nič nedám! Sú to moje peniaze!“
Starec, ktorý ledva lapal po dychu, pri reči o peniazoch očividne ožil.
„Tak, bude to? Lebo...!“
„Nedám!“
Stisol zvráskavený starecký krk. Stláčal ho dovtedy, kým tvár nesčervenala a z pľúc sa nevydral sipot. Povolil stisk. Starec lačno nasal vzduch. V očiach mal strach. Nielen v očiach. Celý páchol strachom. Strachom, ktorý vie vycítiť každý predátor.
„Vysyp to zo seba! Kde si skryl peniaze?“
„Pod kredenc, v kuchyni...“
„Vidíš? Išlo to celkom ľahko! Nemusel si sa ani dusiť, keby si to hneď povedal!
Nechal starca a šmátral pod kredencom. Vyrušil ho šramot. Vyskočil. Za ním stál starý a v ruke zvieral kuchynský nôž. Kým sa stihol spamätať, ucítil bodnutie v stehne.
„Ty starý sviniar!“ – zvrieskol bolesťou. Schytil násadu z hrabiel Z celej sily ho udrel po ruke. Zúril. Čakal, že s chudučkým, šťúplym starcom, starším od neho aspoň o päťdesiat rokov, nebudú problémy. Raz-dva si s ním poradí. A teraz toto?
Už začínal mať toho všetkého dosť. V zúrivosti hodil starého znovu na posteľ. Starec sa nevzdával. Stále, aj keď ho pritláčal o posteľ, sa zaháňal nožom. Raz ho porezal na prstoch, druhý krát ho zasiahol do predlaktia. Vytrhol mu nôž a bezmocne pichal do matracov okolo starého muža.
„Kde sú peniaze? Ak nepovieš, urobím z teba rešeto! Rozpichám ťa, starigáň!
„V chlieve... Skryl som ich v chlieve!“
„Aha, chliev! Ale ty tam pôjdeš so mnou, aby si mi neušiel!“
Starkého vyvliekol za golier. Sotva začal prehľadávať chliev, starký prekvapivo bystro zutekal. Rozbehol sa za ním a podrazil mu nohy.
„Zdochliak starý, však ja ti uberiem kyslík!“
Obeť znovu odtiahol na posteľ a stískal jej krk. Starý muž sa nevzdával. Bojoval. Trýzniteľa poslal hľadať do kuchyne, do skrinky. Sotva tam odišiel, pokúsil sa ujsť oknom. Mladý muž sa prestával ovládať. Stískal starcovi krk, triasol ním, nadával mu, vyhrážal sa. Nič nezaberalo. Vtom si uvedomil - telo prestalo klásť odpor. Ruky bezmocne ovisli. Pokúšal sa nahmatať pulz. Žiadny necítil. Nepomáhalo fackanie. Ani chrstnutie vody do tváre. Zmocňovala sa ho panika. Peniaze chcel. Veľmi! Ale zabiť? To nie!
Už nemyslel na peniaze. Iba na to, ako odtiaľ čím skôr zmiznúť a zahladiť stopy. Oheň! Ten zakryje všetko. Drevenica zhorí aj so starým. Nikto nebude ani len tušiť, ako odišiel zo sveta.
Nanosil z pitvora raždie. Obložil ním telo a zapálil. Onedlho všetko blčalo. Do nosa mu udrel pach pripaľujúceho sa mäsa. Utekal domov, k mame a ľahol si spať. Dlho si nepospal. Ešte v noci ho zobudili policajti.
Išli rovno za ním. Priznal sa pri prvej výpovedi. Znie to neuveriteľne, ale takmer osemdesiatročný muž napriek surovej bitke, hrdúseniu a ťažkým popáleninám, neumrel. Dym požiaru si všimol sused. Starca vytiahol z plameňov. Na čerstvom vzduchu sa prebral. Povedal, čo sa večer odohralo a povedal i meno páchateľa.
Do nemocnice ho dopravili tak rýchlo, ako sa to cez zaviate cesty len dalo. Sanitka nemohla preraziť. Utrpel popáleniny druhého až štvrtého stupňa na viac ako štvrtine tela. S Vianocami neprišiel len sneh a mráz. Prišla aj smrť. Popáleninám v nemocnici podľahol.
Z Vianoc sa v tom roku netešil ani mladý muž túžiaci po peniazoch, ktorý mal vtedy dvadsaťtri rokov. A mreže mu budú spoločníkom na vianočné sviatky ešte veľa, veľa rokov. Za lúpež, krádež, porušovanie domovej slobody a trestný čin všeobecného ohrozenia s následkom smrti, mu trestný senát vymeral trinásť rokov. Na súde sa dozvedel, že starý muž peniaze skutočne mal. A viac ako sto tisíc. Ale dobre skryté. Neboli v chlieve, ani v kredenci. Skrýval ichpod sporákom...
