SMOLA, ZÁKON O ZACHOVANÍ ENERGIE "NEPUSTÍ"
Sú vynálezy praktické, existujú elegantné riešenia, pri ktorých sa nám v hlave rozsvieti žiarovka: Prečo to nenapadlo mne? Občas sa objavia aj vynálezy prevratné, geniálne. Niekto chce občas vynájsť už vynájdené. A stále existujú takí, čo dúfajú v perpetuum mobile.
“Keď nazrieme do novodobých patentových databáz, okrem množstva zverejnených vynálezov, ktoré sú v praxi aj využívané, nájdeme i také riešenia, s ktorými sa v bežnom živote nemôžeme stretnúť napríklad z dôvodu ekonomickej neefektívnosti“ - hovorí Slavomír Gazdík a pokračuje - „V databázach dostupných verejnosti ale nenájdeme riešenia, ktorých pôvodcami sú výmyselníci objavujúci perpetuum mobile, čiže vynálezy, ktoré sú v rozpore so všeobecne platnými prírodnými zákonmi. Ide najmä o zákony termodynamiky, napríklad zákon o zachovaní energie. Keď sa vrátime do histórie, tak už v druhej polovici 18. storočia boli vedecké kruhy presvedčené o nereálnosti zostrojiť perpetuum mobile a prinútili Kráľovskú akadémiu vied v Paríži prijať v roku 1775 rozhodnutie nezaoberať sa v rámci vedeckého programu návrhmi a žiadosťami o udelenie patentu, ktoré sa týkali perpetuum mobile.“
Aj keď by to mal byť z vedeckého hľadiska definitívny kríž nad „perpetuom“, vyzerá to tak, že sa s ním zatiaľ celkom nerozlúčili ani na Slovensku: „Hoci v ÚPV SR nevedieme štatistiku o vynálezoch tohto druhu“ – vysvetľuje Slavomír Gazdík - „ročne dostaneme približne desať takýchto prihlášok. Podľa ich obsahu môžeme rozdeliť prihlásené perpetuum mobile na mechanické, kvapalinové a magnetické, no zvyčajne ide o ich kombináciu. Pri prihláškach orientujúcich sa na mechaniku kladú prihlasovatelia „dôraz“ najmä na využívanie gravitačnej sily alebo sily pružín. V súvislosti s kategóriou kvapaliny opäť „dominuje“ gravitačná sila, ale v kombinácii s hydrostatickým tlakom a pri magnetických perpetuum mobile je to pochopiteľne magnetické pole. V takýchto a podobných riešeniach prihlasovatelia nezohľadňujú najmä trenie ako jednu zložku, v ktorej sa časť energie „stráca“ (zvyčajne sa mení na teplo), alebo si nesprávne vysvetľujú axiómy prírodných javov, zákon akcie a reakcie, Archimedov zákon, zákon zachovania energie a tiež to, že energia nevzniká, len mení svoju formu. Samozrejme vyrobiť sa dajú rôzne zariadenia, ale keď konštruktér tvrdí, že účinnosť jeho prístroja je vyššia ako sto percent...potom tu niečo nesedí…
Konštrukcie nefunkčných zariadení sú zobrazené a opísané v knihe Ing. Stanislava Michala - Perpetuum mobile včera a dnes. Vo vysokoškolskej literatúre V. Kellö a A. Takáč, Fyzikálna chémia, je opísaný 1. a 2. zákon termodynamiky, pričom autori uvádzajú, že tieto zákony sa netýkajú len tepelných javov, ale energie samotnej, a zároveň vylučujú možnosť zostrojenia perpetuum mobile.“
V úrade majú skúsenosti aj s predvádzaním „perpetua“: “Počas existencie ÚPV SR pracovníci patentového odboru sa len raz zúčastnili na predvádzaní „vynálezu“ a dopadlo to tak, ako sa očakávalo... Keď sme dorazili na miesto určenia, pôvodca sa ešte snažil dokončiť nejaké detaily svojho vynálezu na dvore rodinného domu, skladal, montoval a keď zahlásil hotovo, spozorneli sme. Lenže pružina, ktorá mala pohnúť rotačným mechanizmom, zostala nehybná aj s celým mechanizmom…, a tak sme v zápisnici o predvedení vynálezu mohli konštatovať len jeho nefunkčnosť.“
Zamietnuť takéto riešenie nie je podľa Slavomíra Gazdíka jednoduché. „Najskôr je potrebné urobiť analýzu, podrobne a dôkladne preštudovať jeho opis a výkresy. Ak v rámci prieskumu dospejú experti k záveru, že riešenie nie je priemyselne využiteľné, oznámia to prihlasovateľovi a ten má možnosť sa k tomu vyjadriť. Ak nevyvráti námietky úradu, v zmysle platných právnych predpisov ho úrad vyzve, aby dané riešenie predviedol, tzn. predviedol jeho fyzické zostrojenie i funkcie, ktoré sú opísané a zobrazené v prihláške. Druhou možnosťou je predloženie písomného posudku od autorizovaného subjektu pôsobiaceho v danej oblasti, že riešenie je priemyselne využiteľné.“
Na záver ešte raz Slavomír Gazdík: „V súvislosti so zamietaním perpetuum mobile počuť aj také názory, že voľakedy sa síce za prevratné myšlienky pálilo na hranici a vedcov vyhlasovali za kacírov, no neskôr sa potvrdilo, že predsa len mali pravdu... Ale pokúsme sa už nechať bokom zariadenia, v ktorých „poháňa“ gravitačná sila pákový mechanizmus a podobné samohyby, čím sa ľudia zaoberali pred tristo rokmi, a radšej si všímajme technológie, ktoré sa stále vylepšujú a majú budúcnosť. Venujeme sa hlbšiemu poznaniu napríklad nanotechnológií, ktoré môžu byť základom novej generácie produktov...“