ZATIAĽ JEDINÝ NA SLOVENSKU transplantoval pankreas. Tvrdí však, že absolútny Everest v chirurgii je transplantácia pečene. Pred rokom ho ako jediného slovenského lekára prijali za člena komisie transplantačnej chirurgie pri Európskej únii. V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici „šéfuje“ centrálnym operačným sálam a transplantačnej chirurgii.
MUDr. František Hampl.
Začnime komisiou pri EÚ, ktorej ste členom. Čo to znamená v praxi?
- Ide o akreditačnú a certifikačnú komisiu, ktorá skúša transplantačných chirurgov z celej Európy. Ešte pred atestáciami, ktoré sa robia v anglickom jazyku a trvajú štyri hodiny, však musia lekári získať 30 kreditov.
A tie dostanú za čo?
- Prednášky na európskych a svetových kongresoch, články uverejnené v odborných časopisoch, za stáže na akreditovaných pracoviskách. Nazbierať ich je veľmi ťažké.
Ilustrujme. Napríklad jedna prednáška rovná sa...
- Tri kredity.
Ako ste sa do spomínanej komisie dostali vy?
- Návrh prišiel od nich, nie zo Slovenska. Členom som sa stal na základe vlastnej roboty. Poznali ju, v rukách mali výsledky transplantácií pankreasu, obličiek. Na rozdiel od nás vonku totiž platí, že ak máte výsledky, ocenia vás. Tento systém považujem za jediný spravodlivý.
Hovoríte, že ľudské telo je zázračný mechanizmus, ktorý sa dokáže zregenerovať a s rozdielmi vyrovnať. Naozaj v ňom možno vymeniť všetko nefunkčné?
- Všetky životne dôležité orgány v dutine hrudnej a brušnej áno. V tej prvej srdce a pľúca, v brušnej transplantujeme pankreas, pečeň, obličky a tenké črevo.
V Rooseveltovej nemocnici je výmena obličky už zrejme rutinná záležitosť.
- Aj tak sa to dá povedať. Od januára tohto roka sme ich transplantovali päťdesiat a ešte nie je koniec roka. Tieto zákroky vykonávame už niekoľko rokov od mŕtvych i živých darcov. Ako jediní na Slovensku robíme aj rukou asistovaný laparoskopický odber obličky od živého darcu. Ide o šetrnejší spôsob voči darcovi.
Koľko rokov mal váš najmladší pacient?
- Myslím, že dva. Pätnásťkilovému dieťaťu sme voperovali obličku od dospelého. Zabrala mu takmer pol brucha, ale do troch rokov sa jeho telo s objemovými i veľkostnými rozdielmi vyrovnalo.
Ľudia, odkázaní na dialýzu, existujú v prísne oklieštených mantineloch. Koľko rokov čakajú na transplantáciu?
- Máme takých, ktorí sú na čakacej listine 10 až 15 rokov. Žiaľ. Na porovnanie v Čechách sa jej pacient dočká do dvoch rokov. Slovensko v akejkoľvek transplantačnej aktivite skrátka zaostáva. V európskom meradle sme na chvoste. A za nami už len Bulhari a Rumuni.
Medzi špičkové výkony patrí transplantácia pankreasu. Koľko ste ich urobili doteraz?
- Osem úspešných, avšak tento program bol prerušený.
Prečo?
- Kvôli pomerom v slovenskej transplantológii. Pomery v nej nie sú zdravé, rezort má problémy. Zdravotníctvo je však drahá vec všade, v Amerike aj v Európe. Ibaže tam sa ním systematicky zaoberajú, otvorene o problémoch hovoria.
V Bystrici sa v novom roku chystáte na absolútny chirurgický vrchol – transplantáciu pečene.
- Ide o jeden z najdôležitejších orgánov v tele. Vybrať ho a opäť napojiť skutočne vyžaduje veľa zručnosti. Na pečeň musí chirurg jednoducho dorásť.
Spomínaný program rozbiehate v spolupráci s kolegami z pražského Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny, čo je nielen európske, ale aj svetové transplantačné centrum.
- Áno, školíme sa. Oni sú vlastne náš odborný garant. Spočítali sme, že napríklad na transplantácii pankreasu sa podieľa až 150 ľudí. Pri transplantácii pečene ešte viac. Odborníkov potrebujeme čo najviac.
Koľko?
- Ak si uvedomíte, že do transplantácie, aj keď nepriamo, bez skalpela, sú zainteresovaní piloti, sanitkári, ošetrovatelia až po odborníkov na histológii, skutočne z toho vychádza takéto číslo.
Spomenuli ste, že transplantácia pečene je jeden z najzložitejších medicínskych problémov na svete.
- Presne tak. Po stránke medicínskej aj organizačnej. Ak totiž niekomu transplantujú pankreas, je to len metóda voľby, pretože pacienta môžu liečiť inzulínom alebo inými spôsobmi. Transplantácia pečene je však operácia zachraňujúca život. Na Slovensku zomiera 50 ľudí ročne kvôli tomu, že nefunguje program transplantácií pečene!
Kedy si lekár môže vydýchnuť, že transplantácia sa podarila?
- Pri obličke, pankrease a pečeni o pár hodín. Pacient močí, pečeň vytvára žlč, pri pankrease sledujeme, ako sa upravil cukor.
Čo by odborník vášho kalibru urobil ako prvé v kresle rezortného ministra?
- Pokúsil by som sa zabrániť odlivu mladých lekárov. Nedávno mi jeden z nich povedal, že ich bolo v ročníku 110 a na Slovensku zostali zhruba 20! Lekárov treba zaplatiť a stabilizovať. Jednoznačne.
Ten krížik, čo máte na krku, nie je pre imidž. Mali ste prípad, pri ktorom ste sa presvedčili, že zasiahol aj niekto iný?
- Asi pre ôsmimi rokmi k nám priviezli ženu v ťažkom stave. Muž jej prepichol pečeň, žlčové cesty, pankreas. Podarilo sa nám ju ošetriť, aj keď s veľkými stratami krvi. Priznám sa, neveril som, ale prežila.
Aj to bol prípad, keď som sa presvedčil, že vyššia moc zrejme ľuďom pomáha podľa iných kritérií ako my tu na Zemi.
