Táto organická kyselina je základným genetickým materiálom určovania identity biologických stôp a jej použitie v kriminalistike je približne také prevratné ako určovanie papilárnych čiar na bruškách prstov.
DNA obsahuje kódy dedičných génov a tie sú pre každého jednotlivca nezameniteľné. V tomto príbehu páchateľa spoľahlivo usvedčila práve táto metóda. Na noži, ktorý použil vrah, našli krvné stopy. Krvnú skupinu sa podarilo určiť. Podozrivý však tvrdil, že na noži je jeho vlastná krv. Mohla to byť teda pravda, aj nemusela. Smola bola v tom, že mal takú istú krvnú skupinu ako jeho obeť.
Dvaja bratia
Ak si začnú medzi sebou ľudia v rodine závidieť, nemožno z toho očakávať nič dobré. Aj v meste sa vtedy dokážu vzťahy v rodine skomplikovať. Na dedine, na lazoch, môžu byť ešte komplikovanejšie. Každý kus zeme, a nebodaj dom, tam každý poníma akosi bytostnejšie.
Tento príbeh sa odohral na lazoch. Starší z dvoch bratov sa cítil ukrivdený. Najmä potom, ako sa mladší oženil. Doviedol si domov mladú peknú nevestu a prenajal si miestnu krčmu. Brat začal závidieť. Radšej sa dokonca odsťahoval ku kamarátovi Maťovi. S tým si rozumel. Obaja zvykli spoločne chodievať do krčmy. Nedajbože, aby mu brat so švagrinou, ktorí zvyčajne robili za výčapným pultom vedno, nechceli naliať, keď nemal peniaze. Ihneď sa strhol cirkus. Na jeho stranu sa vždy postavil kamarát Maťo.
Bitka v krčme
V krčme sa atmosféra stávala nedýchateľnou už večer predtým, ako sa to stalo. Ako zvyčajne, o napätie sa postaral opitý krčmárov brat. Pred záverečnou sa pustil do švagrinej: „Tebe svadbu vystrojili, čo? Môj otec ti ju vystrojil! Lebo vy, vaša família, smrdíte grošom! Nikdy ste nemali peniaze! A mňa ste vyhodili z rodičovského domu! Z mojej vlastnej izby!“
Brat sa pokúšal obhajovať seba i manželku: „Dobre vieš, že to tak nebolo! Išiel si preč sám. Nikto ťa nevyháňal!“
„Ale mne otec sľúbil aspoň kone, ani tie nemám! Nechal si ich!“
„A kde by si ich dal? Veď u toho tvojho kamaráta nemáš ani poriadnu maštaľ! Len čo by si ich otcovi znivočil. Také dobré kone...“
Hádka sa stupňovala. Krčmár sa snažil zvládnuť situáciu prehováraním i krikom. Napokon usúdil, že najlepším riešením bude vyhlásiť záverečnú. Aspoň bude pokoj. Zavrie lokál a hotovo. „Vyhlasujem záverečnú! Aj tak piješ i s Maťom na sekeru!“
Jeho brat sa rozčúlil: „Žiadna záverečná nebude!“
Vykrikoval, búchal päsťou do stola. Pridal sa k nemu i jeho kamarát Maťo: „Chceme piť! Tak nám nalej! Vyhodiť sa nedáme!“
To bolo na krčmára už veľa. Brat - nebrat, vytlačil ho od pultu, potom ďalej, cez celú krčmu, až von, pred dvere. Tam sa strhla bitka. Zapojil sa do nej aj Maťo. Krčmár ich zvládol oboch. Potom vošiel dnu. Vec považoval za vybavenú. Maťo sa však ešte objavil vo dverách. Zahrozil päsťou: „Len počkaj! Ešte sa to neskončilo! Všetko ti vrátim aj s úrokmi. Nabudúce to nebude len päsťami! Rozdám si to s tebou vidlami alebo nožom! Niekto z nás dvoch padne!"
Vtedy to nebrali vážne. Maťo už potáral kadečo, najmä keď si vypil viac ako mal. A teraz už ledva stál na nohách.
Táto vyhrážka sa, žiaľ, naplnila. Hneď na druhý deň. Jeden z nich naozaj padol.
Krv na hrudi
Popoludní bola krčma ako po vymretí. Až podvečer sa dnu začali trúsiť chlapi. Bolo ich len zopár. Chlipkali pivo a upíjali si z poldecákov. Ruch sa začne až neskôr. Mala čas i na premýšľanie. Spočiatku to všetko vyzeralo v najlepšom poriadku. Len švagor sa jej nepozdával. Už odvtedy, ako jej ho predstavili. Ale manželov nápad nepovažovala za zlý: prenajať si miestnu krčmu a spolu hospodáriť. Musela si zvyknúť na vyzývavé pohľady, na to, že sa ju všetci snažia potľapkať po zadku, i na to, že sa pri tom musela ešte aj usmievať. Aj na to, keď si pripití chlapi skočia do vlasov.
Nuž čo, život na lazoch je tvrdý. A ona tiež nie je krehotinka. Napokon, takýto život si zvolila sama. Je krčmárka. A zákazník je zákazník. Pokiaľ zaplatí útratu, treba mu vychádzať v ústrety. V ostatných dňoch toho na ňu však bolo už priveľa. Švagor sa začal predvádzať až príliš. A ešte k tomu Maťo! Jeho kamarát. Včera boli na nevydržanie. Radi by pili, ale nemali za čo. Brali ako samozrejmosť, že im naleje zadarmo, na sekeru. Ale kto to bude platiť? Veď to s manželom musia vyúčtovať! Skončilo sa to bitkou. Jej muž si našťastie poradil s oboma. Ale čo bude dnes?
Večer prišiel Maťo. Bol už opitý. Objednal si malinovku a borovičku. Najprv zaváhala, ale keď zaštrngal peniazmi a presvedčil ju, že nechce zase na sekeru, naliala mu. Znervóznela, až keď vyvolal jej muža pred krčmu. Mala akúsi zlú predtuchu. Najradšej by sa tam išla pozrieť, ale práve čapovala. Ktosi zakričal: "Maťo sa bije s tvojím mužom!"
Vybehla von. Maťo práve utekal smerom od krčmy. Jej muž tam stál sám. Hruď mu zalievala krv. Zapotácal sa a padol jej do náručia.
Hoci ihneď volala samitku, bodnú ranu v hrudi neprežil. Zomrel v nemocnici.
Potúžený alkoholom
Maťo po celý deň aj s krčmárovým bratom vyorával susedovcom zemiaky.
Krčmárov brat býval u neho. Nasťahoval sa tam hneď po tom, ako si brat doviedol do rodičovského domu manželku. Maťo mal síce ženu a deti, ale jeho žena neprotestovala. Presnejšie - nesmela protestovať. Nedovolila si ani len otvoriť ústa. Však by jej ukázal, kto je v dome pánom!
Krčmárov brat vždy, keď si vypil, nariekal, ako ho švagriná vyhodila z domu, zabrala mu izbu. Vykrikoval, že sa bude musieť vysťahovať, že ju k tomu donúti. Tak isto donúti otca, aby mu dal kone. Aby si ich mohol odviesť k Maťovi. Otec sa však k darovaniu koní príliš nemal, hoci na staré kolená už veľmi robiť nevládal. A on by dokázal silu koní tak dobre využiť! Na zvážanie dreva, na odvážanie sena lazníkom. Na všetko!
Taká práca ako vyorávanie zemiakov sa na lazoch nemôže zaobísť len tak, nasucho. Maťa i krčmárovho brata pohostili, ako sa patrí. Pálenkou i vínom. Znalci neskôr odhadli, že Maťo mohol mať večer, po osudnom konflikte, v krvi asi tri promile alkoholu. Takú dávku alkoholu v krvi označujú ako ťažkú opitosť.
Po práci sa mu doma ktovieako sedieť nechcelo. Mal ešte slinu, a tak si zašiel po peniaze. Ženu doma nenašiel. Objavil ju aj s deťmi u susedov. Keď mu nechcela dať peniaze, vyfackal ju, požičal si od suseda a išiel do krčmy. Dráma sa začala napĺňať...
Kto bodol krčmára?
Pred súdom vypovedal približne takto: Večer, hneď ako prišiel do krčmy, každému popodával ruku a objednal si malinovku a borovičku. Okrem krčmárky tam bol aj krčmár. Rozprával sa s ním, ale nevadil sa, lebo na zvady nemal žiadny dôvod. Ale krčmár ho z ničoho nič vyzval, aby s ním išiel von pred krčmu, lebo sa s ním chce rozprávať. Vyšiel za ním. Hneď pred dverami dostal päsťou do nosa a brady. Bolo to viac úderov, no ostal stáť. Na zem nespadol. Pustila sa mu z nosa krv. Utrel si ju a vtom sa niečo zablyslo v krčmárovej ruke. Bránil sa, no sám nevie ako. Krčmár ho pri tom poranil na ruke. On nôž nemal. Hneď po tom, ako utrpel poranenie, odišiel preč. Vie o tom, že krčmára niekto pichol, ale kto to bol, nemá ani potuchy.
Čosi tu nesedí
Nesedelo to. Nielen preto, že predtým, na polícii, vypovedal ináč. Spomínal napríklad, že po príchode do krčmy sa najprv s krčmárom pohádal a až potom išli spolu von. A že po návrate z krčmy sa zastavil u suseda a povedal mu: "Stalo sa zle..."
Podľa jeho manželky už deň predtým, keď sa vrátil z krčmy, si bral nôž. Krčmárov brat, ktorý s ním prišiel a bol ešte po bitke s bratom zakrvavený, mu ho však zobral. Keď sa to stalo, nebola doma. Či si mohol zobrať nôž so sebou aj v osudnom čase, teda potvrdiť nevedela.
Na tele mŕtveho okrem smrteľnej bodnej rany v hrudi našli niekoľko rezných poranení. Na hrdle a ruke. Vyzerali ako obranné reakcie. Ako keby na neho niekto útočil nožom a jemu sa spočiatku darilo uhýnať a nastavovať ostriu ruky. Svedkovia potvrdili, že nie krčmár volal Maťa pred krčmu, ale Maťo jeho.
A čo krvné stopy? Na Maťovom oblečení stopy krvi našli. Vykazovali krvnú skupinu nula. Krv takej istej skupiny našli i na ostrí jedného noža z Maťovej domácnosti. Takú istú krvnú skupinu mal nebohý, lenže ju má aj Maťo! Čo s tým?
Analýza DNA
V kriminalistickom laboratóriu podrobili nanalýze DNA neveľkú škvrnku z ostria noža z Maťovej domácnosti. Výsledky skúmania jednoznačne vylúčili Maťa ako pôvodcu krvavého mazanca na noži. Jeho krv to teda byť nemohla. Zato sa vo všetkých šiestich porovnávaných systémoch zhodovali so znakmi DNA v krvi mŕtveho. Každého iného, okrem neho, mohli zároveň vylúčiť ako pôvodcu krvnej stopy s pravdepodobnosťou deväťdesiatdeväť celých deväťdesiatdeväť stotín percenta pravdepodobnosti. Výsledok - nôž bol smrtiacim nástrojom.
Po zvážení všetkých dôkazov súd nadobudol presvedčenie, že páchateľom môže byť jedine tridsaťdeväťročný Maťo. Za trestný čin vraždy ho odsúdili na dvanásť rokov straty slobody. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd.
