Volantom „krúti“ na linke mestskej hromadnej dopravy číslo 23 Pieninská – Uhlisko. Cestujú- cich v Banskej Bystrici vozí aj Anna Dóczyová z Beňuša.
Tvrdí, že doprava je jej zrejme súdená. Predtým ako získala vodičák na autobusy, robila na železnici. Vlaky, kde pracovala ako sprievodkyňa, ju vozili, preto nemusela sledovať, čo sa deje na trati. Teraz je to inak.
„Keď som nastúpila, kolegovia zaujali vyčkávaciu pozíciu. Asi tak: veď sa ukáž, čo je v tebe. Dnes je všetko v pohode, sú zlatí“, hovorí. Reakcie cestujúcej verejnosti sú podľa slov pani Anny normálne. Spomína príhodu, keď viezla škôlkarske deti. „Prišlo ku mne dievčatko, postavilo sa, vraj prečo si teta kúpila autobus a nie auto. Zatiaľ som sa so žiadnymi negatívnymi reakciami nestretla.“
Jazdiť v dnešnej dobe po preplnených cestách nie je žiadna sranda. Mnohí, najmä tí, čo sedia v drahých autách, nevedia, čo so sebou. Z ciest sa postupne vytráca tolerantnosť a slušnosť. To radšej ani nespomíname.
"
Denne najazdím takmer stodvadsať kilometrov. Kým som nesedela za volantom autobusu, nevedela som si predstaviť, čo všetko toto povolanie obnáša. Nie je to jednoduché. Neustále ste v strehu, oči na stopkách. Sama na sebe viem, že byť vodičom MHD je náročné. Určite sa u zvolenskej "sadky" nedočkám dôchodku, " pozerá sa realisticky na svoju budúcnosť. Keď sa pýtame, či je technický typ a vedela by na vozidle opraviť napríklad defekt, s úsmevom hovorí: "Určite nie. Zavolala by som na dispečning a privola odborníkov."
Anna Dóczyová sa vo svete nestratí. Keď zo zdravotných dôvodov opustila železnicu a nemala prácu, odišla do Čiech. Keď sa vrátila, našla si prácu na štyroch kolesách. Naučila sa vyberať zákruty, predbiehať, kedy pre istotu treba počkať. Zodpovednosť za cestujúcich si totiž uvedomuje veľmi dobre. Voľný čas? "Momentálne nad knihami. O pár týždňov mám štátnice. Dúfam, že úspešné."