Článok pokračuje pod video reklamou
Jedno mocné zviera živí mnohé z tamojších rodín. Bura a Bandyho si doviedli ich majitelia z Oravy. Svorne tvrdia, že sú to najkrajšie kusy v Heľpe. “Tak by som povedal, krajšieho páru nieto,“ vylepšil charakteristiku dobre stavaných hnedákov gazda Jozef Felej. Teraz, keď sa v hore drevo sťahovať nedá, vyvážajú na saniach hnoj. Sebe aj z dvorov, ktoré ich o to požiadajú. Čo stojí podobný štvornohý pomocník? S kúpnou cenou a nákladmi na chov viac ako auto. Trebárs Buro, o ktorom pani Marta, Felejova manželka tvrdí, že je dobrý, hoci mala dakedy z koní náramný strach - stál aj s dovozom 75-tisíc. Aby zvládol robotu v lese, potrebuje kvalitnú krmu a starostlivosť. Patrí k tomu aj pravidelné „prezúvanie“. Veľa záleží od terénu, mal by byť však prekovaný najmenej každých šesť týžňov. "Len to stojí jednorazovo tisíc korún,“ poznamenal druhý z dvojice Ján Mešťan, a dodal: "Piliar v hore zahasí motor a má pokoj. Furman nepozná nedele. Ku koňovi treba ísť trikrát denne. Ráno nakrmiť, na obed aspoň napojiť, večer znova. Rátajte 365 dní do roka! A nedajboh, ak ochorie alebo sa mu dačo stane.“ Na otázku, či je práca v hore dostatočne zaplatená, takmer naraz povedali: „Slabota… Na tieto pomery slabota."
